Dobrý večer Otec Milan SICH. Prepáčte, za toto oslovenie, ale pre mňa vždy zostanete tým “otcom”, ktorý nás cez náboženstvo a omše v cerkvi viedol tým správnym smerom. Mám na vás trošku “zvláštnu ” otázku a veľmi potrebujem k tomu vaše vyjadrenie a hlavne RADU. Pred 10 mesiacmi som mala dopravnú nehodu a stalo sa mi niečo také ako “klinická smrť”. Vyzeralo to asi tak, že som sa prechádzala medzi oblakmi a počula som veľmi príjemný hlas, ktorý mi vravel, že mam ísť ďalej a nezastavovať sa. Potom som na tej ceste stretla dve osoby (zosnulé) a tie mi povedali isté veci a aj to , že tam ešte nemôžem zostať a vyprevadili ma cez dvere a potom som sa prebudila na ceste, kde ma zrazilo auto. Potom nasledovala kóma, prebrala som sa až v nemocnici. Prevoz sanitkou si nepamätám. Po tomto sa mi zmenil život, prehodnotila som ho. Ale potom som stretla človeka, ktorý tvrdil, že tiež prežil klinickú smrť a že videl osobne Ježiša a že mu povedal, že jeho poslaním tu je pomáhať ľudom. Ten človek tvrdí, že ma schopnosti ako Ježiš a uzdravil už 40 ľudí. Že mu z “hora” našepkávajú nejaké veci a že ma zachrániť svet. Vraví, že každý kto prežil klinickú smrť ma nejaký dar z “hora” a ma tu na zemi určité poslanie. Lenže ja to tak nevidím. Ak som to prežila, tak Ježišovi len ďakujem každý deň a som len normálny človek bez “daru” a mojim “poslaním” je maximálne napraviť svoje hriechy. Prečo ten človek tvrdí, že ma schopnosti ako Ježiš a pritom nepristupuje ani k sviatostiam, nechodí do kostola, nespovedá sa, lebo tvrdí že sa spovedá priamo Bohu. Ale od toho sú tu predsa kňazi , povolaní prostredníctvom nich nám Boh dáva predsa rozhrešenie. Čo mám odkázať tomu mužovi aby sa spamätal? Veď to čo tvrdí, je hriech. Nikto nemá schopnosti aké mal Ježiš lebo tie dal Otec Boh len svojmu Jedinému synovi. Ja neverím slovám tohto muža, ale rada by som mu pomohla z bludu v ktorom žije. Lebo sme len ľudia a nikomu neprislúcha nadnášať sa na úroveň , ktorá mu nepatrí a “namýšľať” si, že má “schopnosti”. Ďakujem Vám za odpoveď.

Drahý Vladyka. Mám jednu otázku. Môj oco dnes robil kapra a mama mi povedala, aby som si dala škrupinku z kapra do peňaženky, lebo to prináša šťastie. A ja som jej povedala, že nechcem a ona že veď to nie je hriech a ja som jej povedala, že hriech to je, lebo je to povera a ona mi povedala, že veď to staré babky odjakživa tak robia a ukončila to tým, že som čudná. Vy máte aký názor na to? Je to s kostolným poriadkom, keď sa takéto niečo robí? Alebo keď sa dáva peňaženka pod obrus pri štedrovečernej večeri alebo keď sa hádžu orechy do kútov, alebo keď otec da medom krížik na čelo dcéram, aby ich vraj chlapci viac ľúbili? Som naozaj čudná, keď toto odmietam? Alebo to naozaj preháňam ako vraví moja mama. Ďakujem za odpoveď. Prajem požehnané Vianoce

Sláva Isusu Christu! Pozdravujem vás duchovný otče a mam takéto zážitky v mojom živote o ktoré sa nemôžem podeliť s obyčajnými smrteľníkmi, tak to napíšem vám. Začala som sa intenzívne venovať duchovnu, modliť sa každý deň, veľa čítať hlavne knihy o anjeloch, Panne Márii atď.. Po čítaní kníh som si začala uvedomovať, že to čo je v knihách, zažívam ja na vlastne oči. Vídavam anjelov ich tvare a žiarivé svetla rôznych farieb, prehĺbila sa mi intuícia začala som intenzívnejšie vnímať energie ľudí už na prvý pohlaď viem odhaliť človeka a jeho povahu či je dobrý alebo zlý. Neskôr som sa skontaktovala s mladým mužom, ktorý sa venuje duchovnému poradenstvu je hlboko veriaci a pomáha ľudom s ich trápeniami a vedie ich na duchovnu cestu a pomáha im otvárať srdcia božej láske. Mala som z neho zo začiatku dobrý pocit nakoľko ma stále vypočul. Jemu som sa zdôverovala a on ma utvrdzoval v tom, že mam dar od boha, že odo mňa idu silne veci, že krásne komunikujem s anjelmi len ešte musím popracovať energeticky na sebe. Nikdy som nemala žiadne zasvätenia moderne ako teraz letia reiki napr. ja som proti tomu a aj iným takýmto zasväteniam. Čim viac sa otváram duchovnu tým sa viac vzďaľuje odo mňa ten mladý muž mam z neho pocit, že sa dištancuje a prestal mi odpovedať na moje otázky čo sa týka anjelov a podobných tém. Vás som oslovila na základe hlavne toho, že mam takéto skúsenosti v mojom živote. Anjeli mi nechávajú rôzne znamenia, pomáhajú mi každý deň, cítim ich prítomnosť a chcem s nimi naďalej pracovať. Pomohli mi zmeniť komplet môj život a opäť sa obrátiť k Bohu. S takými témami sa nemám na koho obrátiť, tak som napísala vám otče. Nie som psychicky narušená ani nič podobné, som mama dvoch deti, pracujúca, žijúca skromne, pomáham ľudom a pracujem v nemocnici. Ľudia ma majú radi len, nikto nepozná moje tajomstvo tak som sa vyspovedala vám. Ďakujem vám, keď to prečítate, za vás čas a ďakujem už aj len zato, že som to zo seba dostala von už teraz sa mi uľavilo prajem krásny zbytok večera. Zbohom. s pozdravom Nikol

Som rímskokatolíckeho vierovyznania, mám 27 rokov, pochádzam zo stredného Slovenska a študujem na Fakulta matematiky, fyziky a informatiky (Matfyz) a mám záujem resp. rozhodujem sa ďalej študovať katolícku teológiu ako kandidát kňazstva východného obradu. Niečo o mne: Už počas strednej školy som prejavoval záujem o kňazské povolanie. K tejto mojej túžbe prispelo to, že od detstva som miništroval a aktívne sa zapájal do života našej farnosti. Okrem toho to bola aj túžba (Boží stimul alebo dotyk, ktorý vo mne vyvolal reakciu zvýšeného záujmu a túžby po kňazstve) Avšak po troch rokov uvažovania, rozlišovania a rozhodovania som sa rozhodol ísť študovať na ,,matfyz v BA“, ale nebol som si istý, či som urobil správne, že či nebolo lepšie ísť do seminára hneď po maturite. Odstupom času viem, že to bolo dobré a správne rozhodnutie a požehnaný čas, aby som mohol osobnostne dozrieť z dieťaťa na muža. Po troch rokov štúdia som si našiel priateľku, s ktorou chceme vstúpiť do sviatosti manželstva, takže som už nevidel zmysel uvažovať nad zasvätením životom až na tento posledný akademický rok na druhom stupni, kedy som opäť pocítil volanie po väčšej jednote a hlbšom vzťahu s Bohom. Opäť sa vo mne začalo prejavovať Božie volanie a konkrétna vízia stať sa gréckokatolíckym kňazom. Ta túžba je ako závislosť, čím viac sa snažím nájsť logické a racionálne dôvody prečo to nie je možné, tým viac rastie táto túžba. Je to ako oheň, ktorý ma spaľuje a nejde uhasiť, no musím priznať, že táto túžba po povolaní ma napĺňa pokojom, radosťou a príde mi zmyselná, ale na jedno pre si nájdem desať proti. Som pragmatik a racionalista, ale toto si neviem logický zdôvodniť a vysvetliť. Nikdy som nechcel byť gréckokatolíckym kňazom, nepoznám gréckokatolícku liturgiu ani obrady, špecifickosti a zvyklosti, ba dokonca neviem spievať. Modlím sa o to a čítam Sväté písmo a vždy si spomeniem na niekoho totálne neschopného, ako si ho Boh použil na svoje veci. Vtedy ma prejdú obavy a opäť pociťujem pokoj. Preto to chcem skúsiť a povedať Pánovi áno. Bojím sa mu povedať zase nie, nechcem ho nechať zase čakať ak je toto správne. Už nechcem utekať ako Jonáš. Keďže nepoznám žiadneho gréckokatolíckeho kňaza, nemá mi, kto poradiť ako postupovať ďalej, čo robiť, či si mám podať prihlášku a či v tomto akademickom roku alebo v tom ďalšom? Preto prosím Vás o radu. Ak to budete chcieť zverejniť, tak môžete, možno sa niekto nachádza v podobnej situácií a pomôže mu to v rozhodovaní. Ak by ste mi chceli adresovať zopár slov, tak tu je môj kontakt: Luxuryflavor@azet.sk.

Prosím o radu, ako reagovať a čo urobiť ak máme v cerkvi takýto problém: U nás v cerkvi na chóre sedávajú aj mladé dievčatá. Veľmi často sa však stáva, že počas liturgie rozprávajú a smejú sa. Nevadí im ani upozornenie od starších. Niekoľkokrát som ich aj upozornila, no nemalo to žiaden efekt. Tak sa teraz snažím nevšímať si to, aj keď ma to pri kantorovaní dosť ruší. K rozprávaniu pribudlo hranie sa na mobiloch a to, že sa ani nepostavia na Viruju či Iže cheruvimy. Monika

Na stene môjho facebooku sa pri letmom prezeraní objavil satanský pentagram. Až ma premklo. Tak som sa vrátil a keďže facebook ponúka možnosť odstrániť takéto príspevky a ja sa chcem vyhnúť týmto symbolom, chcel som tak urobiť. Pri lepšom prezeraní som zistil, že sa jedná o kresťanskú stránku, pod ňou bol na čiernom pozadí obraz satanského pentagramu a nadpis: „Priepasť, Satan, diabol, reiky, posadnutosť, mágia. Dokument o exorcizme na Slovensku.“ Na prvý pohľad nič z toho nehovorilo o tom, že sa bude hovoriť o exorcizme alebo vôbec o Bohu. Práve naopak – prvý a letmý pohľad naznačoval, že sa jedna o propagáciu zla. Nemyslíte si, že by ľudia hovoriaci o exorcizme mali zvažovať prostriedky, ktorými o tomto závažnom probléme hovoria? Aby sa nestávalo, že obraz satanského pentagramu visí na stene kresťanskej stránky.