Prosím o radu, ako reagovať a čo urobiť ak máme v cerkvi takýto problém: U nás v cerkvi na chóre sedávajú aj mladé dievčatá. Veľmi často sa však stáva, že počas liturgie rozprávajú a smejú sa. Nevadí im ani upozornenie od starších. Niekoľkokrát som ich aj upozornila, no nemalo to žiaden efekt. Tak sa teraz snažím nevšímať si to, aj keď ma to pri kantorovaní dosť ruší. K rozprávaniu pribudlo hranie sa na mobiloch a to, že sa ani nepostavia na Viruju či Iže cheruvimy. Monika

Odpoveď na otázku je treba hľadať u ich rodičov, či u kňaza z farnosti, lebo dievčatá ju asi nenájdu, keďže sú ešte príliš vzdialené realite do ktorej vstupujú v chráme. Najlepšie by bolo, keby sa toto miesto na chóre prenechalo dospelým ako kedysi – prevažne mužom, ktorí tam zvyčajne nevyrušujú. Ale to môže zariadiť len miestny kňaz verejným vyhlásením v chráme, iné napomínania sa väčšinou minú účinku.

Ak je to pohoršujúce, treba to riešiť s kňazom, a to nielen preto, že to vyrušuje kantora, ale viac preto, že je potrebné vzájomne sa vychovávať k úcte voči miestam, ktoré sú posvätné. Ježiš sa nebál aj vyhnať ľudí z chrámu, keď videl, že svojím správaním tam nepatria (Mt 21, 12).

My azda nemusíme vyháňať niekoho, skôr treba do chrámu ľudí privádzať, ale starať sa aj o to, aby Boží dom bol domom modlitby pre všetky národy (pozri Mk 11, 17).

Zvlášť dnes je potrebné uchovať si úctivý vzťah k cerkvi, pretože pre mnohých sa stávajú chrámy viac historickou pamiatkou, ako „živým priestorom“ pre oslavu Boha.

Mám nádej, že spoločným úsilím sa nám to podarí a tak všetci budú mať  duchovný osoh z priestoru, ktorý je posvätený