Ako je to s poklonami veriacich počas liturgie v chráme. Niektorí to robia a iní vôbec. Koľkokrát a kedy by sme sa správne mali klaňať počas liturgie.

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Jestvujú dva druhy poklony: malé a veľké. Malú poklonu robíme tak, že sa prežehnáme, trocha skloníme hlavu i ramená a znova sa vzpriamime. Veľkú poklonu robíme tak, že sa prežehnáme, kľakneme si, hlavou sa dotkneme zeme (dlane oboch rúk pritom položíme na zem) a znova vstaneme. Malú poklonu robíme pri modlitbe takmer po celý […]

Prečo kresťania uznávajú za najsvätejší chrám Baziliku sv. Petra v Ríme, keď v Jeruzaleme je Bazilika svätého hrobu, kde bol Ježiš pochovaný?

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Niektoré chrámy kresťanského sveta sa tešia väčšej obľube, úcte a pozornosti ako iné. Zvyčajne ide o miesta, ktoré sú späté so životom samého Krista alebo jemu najbližších mužov a žien. Pokiaľ však viem, nikdy nebol zostavený nijaký oficiálny „rebríček“ chrámov z hľadiska ich posvätnosti. Je preto pokojne možné, že určitá skupina ľudí považuje za […]

Pýtam sa: Prečo sa veľkonočné pokrmy svätili s vínom zmiešaným so svätenou vodou? Po príchode nového kňaza do našej farnosti sa to zmenilo. Nechcel svätiť pokrmy s vínom a svätenou vodou. Od tej doby svätíme so svätenou vodou bez vína. Ako je to správne? Prečo sa vtedy miešala voda s vínom a teraz už nie? Veriaci z farnosti

Podľa všetkých bohoslužobných kníh, ktorých modlitby alebo rubriky sa týkajú danej veci, má kňaz alebo biskup posviacať paschálne pokrmy modlitbou, respektíve modlitbou a pokropením svätenou vodou. Ani jediná nijakým spôsobom nespomína víno. Keď si pre istotu pozrieme aj prax kresťanov nášho obradu tak na Slovensku, ako aj v zahraničí (Grécko, Rusko, Srbsko, Bulharsko, Maďarsko a podobne), zistíme, že […]

Prečo na Veľkú noc svätíme jedlá?

  (Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Záležitosť, na ktorú sa pýtate, veľmi úzko súvisí s pôvodnou, teda ideálnou pôstnou disciplínou, ktorá prinajmenšom teoreticky a s istými úľavami zaväzovala aj nás do roku 1969. Podľa nej po Mäsopôstnej nedeli nie je dovolené jesť mäso (s výnimkou dvoch dní ani rybacie) a po Syropôstnej nedeli sa navyše nesmie jesť nič živočíšneho pôvodu. […]

Prečo my, pravoslávni, máme Paschu v tomto roku (2016 – pozn. fd) až 1. mája? (14-ročný)

Pravoslávni kresťania slávia Paschu podľa juliánskeho kalendára, ktorý okrem toho, že je posunutý o dva týždne neskôr, musí rešpektovať v prípade Veľkej  noci aj splň mesiaca po jarnej rovnodennosti. Až po splnení týchto troch podmienok môže byť sviatok Paschy: nemôže byť pred 21.marcom. podľa juliánskeho kalendára, čo je v našom ponímaní až po dátume 3.4 […]

Sú ešte v Košickej eparchii obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára? Ktoré obce tak slávia ako posledné? Mohli by niektoré obce, ktoré už slávia sviatky podľa gregoriánskeho sláviť ich opäť podľa juliánskeho kalendára?

  V Košickej eparchii už nemáme žiadnu obec, ktorá by slávila sviatky podľa juliánskeho kalendára a viem, že prejsť znova na juliánsky kalendár môže byť „túžbou“ iba niekoľkých jednotlivcov, ale nie farnosti, nakoľko časomiera je už vo všetkých oblastiach stanovená podľa gregoriánskeho kalendára. A keďže otázka kalendára nie je záležitosťou náboženstva, ale astronómie, treba túto kompetenciu […]

Chcel by som sa spýtať, či všetky rímskokatolícke prikázané sviatky sú prikázanými aj v Gréckokatolíckej cirkvi a opačne, a či sa slávia v rovnaký deň. Martin

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie Košickej eparchie) Gréckokatolícka cirkev na Slovensku predstavuje jednu z východných cirkví, preto sa ohľadom prikázaných sviatkov riadi Kódexom kánonov východných cirkví z roku 1990, menovite kánonom číslo 880. Podľa neho má zoznam prikázaných sviatkov (okrem niekoľkých tam explicitne uvedených) stanoviť partikulárne právo miestnej cirkvi. Na Slovensku platí v tomto […]

Ako to je s poplatkom za úmysel na svätú liturgiu, hramoty, panychída…Určuje si podmienky kňaz sám, alebo je to dobrovoľné?

Je ťažké určovať cenu za to, čo má duchovnú hodnotu, preto to, za čo sa kňaz modlí, dá sa ohodnotiť len darom, ktorý veriaci poskytuje kňazovi (a jeho rodinke) na živobytie. Lebo aj samotný úmysel a motív, za ktorý sa kňaz modlí má veľmi špecifickú hodnotu. Či sa dá ohodnotiť zdravie, za ktoré sa kňaz […]

Nedospel vhodný čas od obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 na to, aby v liturgiách slúžených v cirkevnoslovanskom jazyku sa ako stojí v liturgikone v suhubej jektenii „za vsja pravoslavnyja christijany…“ či pri veľkom vchode „i vsich vas pravoslavnych christijan“ nenahrádzalo slovami „pravovirnych, pravovirnyja“? Samozrejme s patričným objasnením pre veriacich, čo to slovo v skutočnosti znamená. Na Ukrajine, ani na blízkom Zakarpatí, kde bola naša cirkev zakázaná dlhšie obdobie a utrpela viac ako u nás s tým nemajú problém.

Na Ukrajine a blízkom Zakarpatsku nemajú problém so slovom pravoslávny práve preto, že Gréckokatolícka cirkev tam začala legálne pôsobiť oveľa neskôr ako u nás. Tým, že nadviazali na to, čo bolo známe predtým o význame slovíčka „správne slaviaci“, sa nič mimoriadne v ich postojoch neudialo. U nás sa ale za tie desaťročia užívania slovíčka pravoslávny […]

Prečo sa na ikone Zostúpenie Svätého Ducha vo väčšine prípadov nie je vyobrazená Presvätá Bohorodička, napriek tomu že bola v tom čase vo večeradle s apoštolmi?

(Odpoveď pripravil o. Milan Gábor) Samotná ikonografia Päťdesiatnice sa objavuje v období 6. storočia, kedy sa pravdepodobne aj oddelilo slávenie sviatku Nanebovstúpenia od Päťdesiatnice. Z tohto obdobia pochádza aj doposiaľ najstaršie zachované zobrazenie, ktorým je knižná miniatúra Rabbulovho Evanjeliára zo Sýrie (586). Na túto spojitosť kedysi spoločného slávenia Nanebovstúpenia a Päťdesiatnice poukazuje aj samotná miniatúra, kde sa v hornej […]