Ako je to s meškaním na svätú liturgiu v nedeľu a v prikázané sviatky. V nasej farnosti sú veriaci, ktorí v nedeľu pravidelne meškajú 10 – 15 minút a zároveň pristupujú k Eucharistii. Dopúšťajú sa tým hriechu?

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Pre každého dobrého kresťana predstavuje nedeľa najdôležitejší a najkrajší deň týždňa a nedeľná bohoslužba centrálny a vrcholný čas nedele, na ktorý sa úprimne teší. Každý dobrý kresťan sa preto usiluje – bez ohľadu na to, či v daný deň prijme alebo neprijme drahocenné Kristovo telo a jeho vznešenú krv – zúčastniť sa nielen nedeľnej božskej […]

Prečo sa skoro v žiadnej farnosti neberú celé antifóny a taktiež malá ekténia medzi prvou a druhou antifónou, alebo sa berie len veľmi výnimočne. Veď kam sa ľudia ponáhľajú z cerkvi napríklad v nedeľu, kedy by ľudia nemali konať žiadnu prácu? Je to smutné, že pre ľudí je hodina viac pred televízorom, či počítačom prijateľná, ale 10 minút viac v chráme nie…

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Keď Kongregácia pre východné cirkvi svojím dekrétom číslo 45/78 zo 14. septembra 1997 schválila súčasný slovenský preklad Božskej liturgie nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, súhlasila aj s niektorými dišpenzmi pri jej slávení, ktoré vedú predovšetkým k jej skráteniu. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že každý dišpenz, čiže „uvoľnenie čisto cirkevného zákona v osobitnom […]

Pri Liturgii vopred posvätených darov prítomní vykonávajú veľké metánie. Tak trochu to pripomína modlitebné postoje moslimov. Predpokladám, že oni tento spôsob prebrali od starších náboženstiev (od kresťanov?). Prosím o zhrnutie, odkedy kresťania používajú veľké metánie, či ich prebrali od iného náboženstva a odkedy je známa liturgia VPD a liturgia nášho byzantského obradu.

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Islam je v konečnom dôsledku zvláštnou zmesou judaizmu, kresťanstva, pôvodných arabských zvykov a vlastných prvkov. Pokiaľ ide o kresťanstvo, Mohamed podľa všetkého nepoznal jeho pravovernú, ale iba jeho heretickú (monofyzitskú či doketistickú) podobu, aj to pomerne slabo. Čosi podobné pravdepodobne platí aj o jeho znalostiach judaizmu. Čo sa týka veľkých poklôn, môžeme považovať […]

Často sa spomínajú rozdiely medzi rímskokatolíkmi a gréckokatolíkmi. Preto sa pýtam: Prečo je u našich bratov povolený, alebo využívaný, mimoriadny rozdávač svätého prijímania a u nás, v našom obrade (gréckokatolíckom) sa to nevyužíva, resp. nevyskytuje?

Riadnym rozdávateľom Eucharistie je v celej Katolíckej cirkvi biskup a kňaz, ktorý je zároveň vysluhovateľom sviatosti. Východná cirkev ponechala z opatrnosti túto prax totožnosti vysluhovateľa a rozdávateľa, aby sa nezľahčoval pohľad na vážnosť tajomstiev Cirkvi. Tiež je tu daná možnosť kňazovi, ako autorite Cirkvi odmietnuť podanie Eucharistie, ak ide o kohosi, kto robí verejné pohoršenie, […]

Pýtam sa: Pri spovedi kňaz hovoril veľmi potichu a pri zadávaní pokuty som nepočula, čo sa mám pomodliť. Čo mám teraz robiť? Čo sa mám pomodliť?

Ak ste nepočuli správne zadosťučinenie pri svätej spovedi, teraz už nemôžete nič zmeniť, ale je potrebné pripomenúť to pri nasledujúcej spovedi s tým, že ste ochotní prijať pokutu, ktorú určí spovedník aj za predchádzajúcu svätú spoveď, resp. zopakovať vyznanie, ak je to potrebné. Keďže ľútosť, vyznanie, rozhrešenie i úmysel pre vykonanie dobrej spovede z vašej […]

Čo sa v prvom týždni pôstu na niektorých farnostiach svätilo v cerkvi – kolyvu? V našej cerkvi sa nesvätilo. Čo to znamená a prečo u nás nie.

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Kolyva sa spomína priamo v bohoslužobných knihách, a to hneď na viacerých miestach. O jej pôvode sa dozvedáme najmä zo synaxára Pôstnej triody k sobote prvého týždňa Veľkého pôstu. Cisár Julián Apostata (361 – 363) sa pokúšal vnútiť Rímskej ríši jeho predchádzajúce, pohanské náboženstvo, pričom bol ochotný použiť na to prakticky akékoľvek metódy. Vedel, […]

Je správne nosiť smútok (čierne oblečenie) ak niekto blízky zomrie?

(Odpoveď pripravil: o. Marcel Gajdoš) Cirkev nevydala nijaké normy pre pozostalých ohľadom nosenia smútku (čierneho oblečenia). Pri dôkladnejšom skúmaní danej veci zistíme, že dokonca ani pre kňaza, ktorý koná pohrebné obrady, bohoslužobné knihy výslovne nestanovujú farbu jeho rúcha. Keby sme hľadali dôvody, pre ktoré klerici v slovanskom svete pri pochovávaní a pri podobných modlitbách používajú tmavú farbu, […]

Môže sa sobášiť, krstiť, konať oslavy, slávnosti a podobne v období Petro-Pavlovského, či Uspenského pôstu? Napriek tomu, že dnes už nie sú v našej cirkvi tieto pôsty povinne záväzné, sláva Bohu, neboli ani zrušené. Preto sa chcem spýtať, či je to vhodný čas na konanie slávnostných udalostí, keďže sobáše a podobne slávnosti sa konajú. Aký bol prístup k tomuto v minulosti, dodržiaval sa zakázaný čas? Poznámka: Keďže sviatky a pôstne obdobia nás vovádzajú nielen do slávenia, ale aj do dôležitých právd viery, je potrebné ich brať vážne, lebo cirkevný kalendár ich zdôrazňuje kvôli nášmu „vrastaniu“ do právd viery a do hlbšieho prežívania duchovných skutočnosti. A tak ako sa historicky objavovali nové bludy i nové nebezpečenstvá sprofanizovania posvätných skutočnosti, tak aj dnes vnímame prílišnú liberalizáciu náboženského života. Preto je potrebné rešpektovať Cirkev, ktorá nám čosi odporúča pre naše podmienky, lebo aj atmosféra na Slovensku už nie je iba východná, kvôli čomu je múdre zohľadňovať aj západné skúsenosti a sviatky, ktoré nám dopomôžu vyhnúť sa mnohým omylom. Som vďačný o. M. Gajdošovi, že z liturgickej i asketickej stránky snaží sa objektívne hodnotiť Vašu otázku a dáva aj svoje odporučenia. †Milan

(Pripravil o. Marcel Gajdoš) Právo vo všeobecnosti nemá ambíciu definovať ideál ľudského správania, ale skôr jeho nevyhnutné minimum. Toto konštatovanie zvyčajne platí aj o nariadeniach cirkevného zákonodarstva. Ak teda dekrét z roku 1969 stanovuje, že zakázaným časom pre gréckokatolíkov na Slovensku je výlučne Veľký pôst, vôbec to neznamená, že zachovávanie zakázaného času počas zvyšných troch pôstnych období […]

Ako je to vlastne s piatkami v našej cirkvi. Mám na mysli, že či je v piatok pôst alebo len zdržanlivosť od mäsa a taktiež, ako je to s chodením na zábavy a diskotéky? Je to vnímané ako hriech alebo niečo neúctivé vzhľadom na Kristovo umučenie na Veľký piatok?

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Platnú pôstnu disciplínu našej cirkvi môžete nájsť okrem iného vo svojej modlitebnej knižke Hore srdcia na stranách 628 – 629. Z uvedených predpisov vyplýva, že v bežný piatok (výnimkou sú Veľký piatok, voľnice a podobne) nás zaväzuje zdržanlivosť od mäsa, nie však pôst v pravom zmysle slova. Čo sa týka takzvaného zakázaného času, keď sme […]

Chcel sa opýtať: Ako je to so zdržanlivosťou od mäsitých pokrmov (v prípade Veľkého piatku a prvého dňa Veľkého pôstu aj od mlieka, vajíčok atď.) u žien v požehnanom stave.

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) V modlitebnej Hore srdcia na stranách 628 – 629 nájdete nielen presné znenie aktuálnej (minimálnej) pôstnej disciplíny, ale tiež jej oficiálny výklad. V jednom z jeho bodov sa uvádza: „Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (viac ako štyri hodiny), ťažko pracujúcich a spoločne sa […]