Prečo sa na ikone Zostúpenie Svätého Ducha vo väčšine prípadov nie je vyobrazená Presvätá Bohorodička, napriek tomu že bola v tom čase vo večeradle s apoštolmi?

(Odpoveď pripravil o. Milan Gábor)

Samotná ikonografia Päťdesiatnice sa objavuje v období 6. storočia, kedy sa pravdepodobne aj oddelilo slávenie sviatku Nanebovstúpenia od Päťdesiatnice. Z tohto obdobia pochádza aj doposiaľ najstaršie zachované zobrazenie, ktorým je knižná miniatúra Rabbulovho Evanjeliára zo Sýrie (586). Na túto spojitosť kedysi spoločného slávenia Nanebovstúpenia a Päťdesiatnice poukazuje aj samotná miniatúra, kde sa v hornej časti nachádza Nanebovstúpenie a v dolnej Päťdesiatnica, v tej podobe, v akej sa bude užívať neskôr. V tomto najstaršom zobrazení vidíme na voľnom priestranstve, bez prítomnosti stavieb, či miesta v ktorom sa udalosť odohrala, Bohorodičku v postave modliacej sa, ako symbol samotnej Cirkvi, keďže Päťdesiatnica sa už v časoch Svätých Otcov interpretovala, ako deň zrodenia Cirkvi. Nad hlavou Bohorodičky zhora zostupuje Svätý Duch v podobe holubice, ktorý nielen na Bohorodičku, ale aj na apoštolov, stojacich po jej bokoch, zosiela ohnivé jazyky.

V období okolo 10. storočia sa vytvára iná kompozícia sviatku, ktorej dominuje Horná sieň – večeradlo, naznačená po stranách dvoma budovami, v ktorej po stranách sedia na lavici apoštoli v apside, podobným spôsobom akým sa zobrazovali snemy, avšak bez účasti Bohorodičky. Na mnohých ikonách tohto typu možno pre niekoho prekvapivo, chýba postava Bohorodičky. Neprítomnosť Bohorodičky objasňuje P. Evdokimov tým, že ona je zobrazená v ikonografii Nanebovstúpenia, stojac uprostred apoštolov, ako obraz a symbol Cirkvi, avšak ak by bola prítomná aj v deň Päťdesiatnice, v takejto situácii by neopodstatnene došlo k duplicite  symbolického obrazu Cirkvi, ktorá je v ikone zobrazená v zhromaždení apoštolov. Iní autori, ako napr. S. Bulgakov argumentujú aj tým, že zobrazovanie Bohorodičky v ikone Päťdesiatnice odporuje tradícii, keďže Bohorodička prijala Svätého Ducha vo chvíli zvestovania, ktoré bolo pre ňu osobnou Päťdesiatnicou.

Postava Bohorodičky sa nanovo v ikonografii sviatku objavuje až po 16. storočí, ak neberieme do úvahy zobrazenia prvých storočí. Základom pre zobrazovanie Bohorodičky uprostred zhromaždených apoštolov v deň Päťdesiatnice slúži rozprávanie o prítomnosti Bohorodičky v hornej sieni na Sione, apoštoli „sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová… Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde… všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou…“ (Sk 1,12-14). L. Uspenský uvádza, že nakoľko Päťdesiatnica je zbožštením človeka, práve preto prvou spomedzi všetkých zbožštených bola Bohorodička, a tak na základe vyššie povedaného niektorí ospravedlňujú (obhajujú) jej zobrazenie v Päťdesiatnici, ako obraz prvého človeka, ktorý dosiahol dokonalú jednotu s Bohom, ako zavŕšenie svätosti človeka. Pre zobrazenie Bohorodičky v ikone Päťdesiatnice hovorí aj fakt, že najstaršie zobrazenie miniatúry z Rabulovho sýrskeho Evanjeliára zobrazovalo Bohorodičku uprostred apoštolov, na ktorú, čo je dôležitú podotknúť zostupuje Svätý Duch v podobe holubice, od ktorého zostupuje ohnivý jazyk. Nejestvuje jednoznačná mienka, ktorá forma je správna, pričom na tieto diskusie, ešte v polovici minulého storočia v svojom vedeckom príspevku reagoval L. Uspenský, ktorý sa pýta, či by sme sa nemali povzniesť nad takéto diskusie v otázkach týkajúcich sa tajomstva Svätého Ducha, tajomstva, presahujúceho akékoľvek pozemské zmýšľanie?

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page