Nedospel vhodný čas od obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 na to, aby v liturgiách slúžených v cirkevnoslovanskom jazyku sa ako stojí v liturgikone v suhubej jektenii „za vsja pravoslavnyja christijany…“ či pri veľkom vchode „i vsich vas pravoslavnych christijan“ nenahrádzalo slovami „pravovirnych, pravovirnyja“? Samozrejme s patričným objasnením pre veriacich, čo to slovo v skutočnosti znamená. Na Ukrajine, ani na blízkom Zakarpatí, kde bola naša cirkev zakázaná dlhšie obdobie a utrpela viac ako u nás s tým nemajú problém.

Na Ukrajine a blízkom Zakarpatsku nemajú problém so slovom pravoslávny práve preto, že Gréckokatolícka cirkev tam začala legálne pôsobiť oveľa neskôr ako u nás. Tým, že nadviazali na to, čo bolo známe predtým o význame slovíčka „správne slaviaci“, sa nič mimoriadne v ich postojoch neudialo. U nás sa ale za tie desaťročia užívania slovíčka pravoslávny práve tento termín stal pomenovaním pre cirkev, ktorá žije v schizme – teda oddelení sa od hlavy Cirkvi, ktorou je Svätý Otec v Ríme. A tak nie je múdre vnášať zmätok do terminológie o príslušnosti k  cirkvi, ktorá je u nás už zaužívaná  a to práve cez liturgické texty, ktoré sa ľud modlí v chrámoch. Myslím, že nie toto tvorí podstatu našej viery.

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page