Pýtam sa: Prečo sa veľkonočné pokrmy svätili s vínom zmiešaným so svätenou vodou? Po príchode nového kňaza do našej farnosti sa to zmenilo. Nechcel svätiť pokrmy s vínom a svätenou vodou. Od tej doby svätíme so svätenou vodou bez vína. Ako je to správne? Prečo sa vtedy miešala voda s vínom a teraz už nie? Veriaci z farnosti

Podľa všetkých bohoslužobných kníh, ktorých modlitby alebo rubriky sa týkajú danej veci, má kňaz alebo biskup posviacať paschálne pokrmy modlitbou, respektíve modlitbou a pokropením svätenou vodou. Ani jediná nijakým spôsobom nespomína víno. Keď si pre istotu pozrieme aj prax kresťanov nášho obradu tak na Slovensku, ako aj v zahraničí (Grécko, Rusko, Srbsko, Bulharsko, Maďarsko a podobne), zistíme, že všade konajú rovnako: paschálne pokrmy posviacajú modlitbou a pokropením svätenou vodou. Je teda úplne isté, že kňaz, ktorý u vás posviaca paschálne jedlá modlitbou a svätenou vodou, nie však vínom, koná správne. Za chvályhodné považujem aj to, že nepodľahol tlaku istej časti okolia, ktorý vzhľadom na predchádzajúcu prax vo Vašej farnosti nepochybne jestvoval a musel byť citeľný. Z uvedených dôvodov pre mňa otázka nestojí tak, prečo Váš súčasný duchovný otec posviaca paschálne jedlá modlitbou a svätenou vodou, ale skôr tak, prečo Váš predchádzajúci kňaz konal odlišne. Odporúčam Vám spýtať sa priamo jeho, či dokáže svoje konanie dostatočne zdôvodniť. Jediné, čo mne prichádza na myseľ, je možnosť, že si túto zvláštnu a celkom jednoznačne nesprávnu obyčaj osvojil v jednom z východoslovenských miest, ktoré na tomto fóre nechcem menovať, kde donedávna jestvovala. Bola však absolútne ojedinelá a bez akéhokoľvek hlbšieho zdôvodnenia, jediným jej cieľom bolo dosiahnuť, aby paschálne jedlá bolo cítiť za vínom. Radšej sa nechcem ani len zamýšľať nad tým, či v dávnejšej minulosti bolo posviacanie paschálnych pokrmov v predmetnom meste vôbec platné, keďže pôvodne sa tam pokrmy kropili iba vínom, totiž neposväteným vínom, až neskôr sa doň začala pridávať svätená voda. Dúfajme, že áno, pričom predpokladajme, že aj samotná modlitba bola na ich posvätenie dostatočná. Toto však ponechajme na Boha a svedomie dotknutých kňazov, my sa pevne držme toho, čo je celkom určite správne.

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page