Ste gréckokatolíckym biskupom. Verím, že sa hrdo cítite byt gréckokatolíkom ako aj obhajujete iste gréckokatolícke názory. Nie je potom protirečenie si a „podraz“ veriacich ľudí gréckokatolíkov ako aj cirkvi, ktorá je Vám zverená, ak sa pridávate do skupiny tých, ktorí nemajú problém sa na verejnosti prezentovať pri slávení omše ako aj obliekaniu sa do latinského bohoslužobného odevu? Zo stany rímskokatolíckych biskupov som nepostrehol takúto náklonnosť k nášmu obradu. Prečo to potom platí naopak? Veď ak je to jedno, že sme jedna Katolícka cirkev, tak potom ja nemusím chodiť do cerkvi ale do kostola – lebo je to jedno – a naši kňazi nemusia byt na farách, nemusíme mať chrámy a pod. Lenže ja si myslím, že to jedno nie je, lebo hoci sme jedna Katolícka cirkev, nie všetko máme spoločné a rovnaké.

„Bene docet, qui bene distinquit“ – dobre učí, kto dobre rozlišuje, hovorí staré latinské porekadlo. Ja vždy učím, že viera je tým, čo je najdôležitejšie, lebo Kristus na viere zakladá spásu: „Kto verí, má večný život“ (Jn 6, 47). V tomto ohľade prijímam vierouku Katolíckej cirkvi, ktorá mi najviac korešponduje s Kristovým učením. Táto vierouka […]

Čítal som niektoré príspevky na tejto stránke a zaujala ma Vaša myšlienka nižších svätení pre laikov, ako aj štatút trvalého diakona, ktorý pripravujete. Preto sa chcem spýtať, ako to vidíte so zavedením do praxe, či je to reálne v blízkej dobe, alebo je potrebná ešte „dlhá cesta“ prípravy, schvaľovania a podobne.

Rada hierarchov sa stretáva trikrát do roka a na programe je viacero bodov, o ktorých sa rozhoduje spoločne. Nič nechceme uponáhľať, ale chceme to dôsledne premyslieť s pomocou rád a konzultorov, aby sa predišlo nepredvídaným problémom. Preto nechcem osobne určovať časové horizonty, ale chceme hľadať také podmienky pre svätenie, ktoré nebudú problematické, ale zároveň nebudú […]

V niektorých gréckokatolíckych farnostiach a v chrámoch sa nachádzajú trojité kríže so zošikmeným spodným ramenom. Spodné rameno kríža – rovné alebo šikmé – je vnímané ako rozlišovacie znamenie medzi tým, čo je gréckokatolícke a čo pravoslávne. Prosím o ozrejmenie (historické a cirkevné), prečo majú niektoré trojkríže spodné rameno rovné, iné šikmé a či je ich používanie príslušné spomenutým cirkvám (v našich podmienkach).

Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Vo východných cirkvách grécko-slovanského obradu sa používa niekoľko foriem Kristovho kríža. Medzi základné a najčastejšie patrí rovnoramenný kríž, potom kríž s dlhším spodným ramienkom, ďalej dvojramenný kríž, potom trojramenný kríž s rovným spodným ramienkom, následne trojramenný kríž so šikmým spodným ramienkom a napokon kríž v tvare písmena X. Hoci sa prvý typ kríža označuje ako […]

V tie dni , keď sme slávili sviatok Bohozjavenia – krst Pána, napadlo mi, čo sa stalo po tom akte s Jánom, kde žil a kde bol v čase smrti Krista. Nikde v Písme som sa nedočítala, kedy bol sťatý (len obdobie panovania Herodesa Antipu). Stretli sa ešte Ježiš s Jánom niekedy? (Vedel Ježiš o jeho väznení a smrti?) Nájdete, prosím, odpovede na moje, možno čudne, otázky, ktoré sa usalašili v mojej mysli?

(Odpoveď pripravil o. Róbert Jáger) Ján Krstiteľ po Ježišovom krste ešte ďalej účinkoval vo svojom kázaní až po uvrhnutie do žalára. Ježiša sa pýtajú prečo sa nepostia jeho učeníci, keď sa postia Jánovi učeníci aj učeníci farizejov (Lk 5, 33). Apoštol Ján nám prezrádza detaily, keď hovorí o tom, že na druhý deň po krste […]

Chcem Vás poprosiť o vysvetlenie: Prečo my, gréckokatolíci nemáme sviatok Troch kráľov, ale Sväté Bohozjavenie. Myslím si, že je to podstatný rozdiel… a ľuďom, hlavne „našim“ to je vždy jedno.

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Bohozjavenie predstavuje jeden z najstarších kresťanských sviatkov. Podľa niektorých liturgistov siaha do apoštolských čias, takže dlhšie jestvuje len samotná Pascha. Od nepamäti bol hlavným obsahom uvedeného sviatku Kristov krst v Jordáne. Práve preto sa 6. januára posviaca voda. V niektorých tradíciách (nie však v našej) sa k tomuto hlavnému obsahu časom pripojili aj vedľajšie, napríklad […]

V chráme do ktorého chodíme, pán farár vyhlásil, že si nepraje aby deti chodili po chráme, aby sa hrali, aby jedli alebo pili. Prosím Vás, ako má táto myšlienka priviesť mladé rodiny s malými deťmi do chrámu? Danka

Tak, ako deti partia do rodiny, tak patria aj do rodiny Cirkvi a nik nemá právo ich vyháňať z chrámu ani kvôli ich detským „manierom.“ Je pravdou, že rodič má svoje dieťa vychovávať k úctivému správaniu a to nielen v chráme, ale nesmie mu znechutiť to, čo mu potrebuje zdôrazniť. Preto je dôležitá citlivosť tak […]

Dnes som bola veľmi pohoršená, keď kňaz doniesol na Liturgiu vopred posvätených darov premenené prosfory v plastovej dóze. Preto sa pýtam: V dnešnej dobe nemáme dosť zlatých kalichov, že musíme voliť takúto formu? Zdá sa mi to dosť nedôstojne. Prosím, vneste trochu svetla do tohto môjho problému.

Ak popisovaná situácia nevznikla z nepredvídanej náhody ako momentálna nutnosť, potom je to zo strany kňaza smutný obraz jeho vzťahu k najposvätnejším tajomstvám. Všetky liturgické predmety a nádoby, zvlášť tie, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s Eucharistiou, musia byť vyrobené z ušľachtilých materiálov a prinajmenšom pozlátené resp. postriebrené. Vyžaduje to úcta voči Kristovi prítomnému v eucharistických spôsoboch, […]

V našej cerkvi sa zapaľujú sviečky v strede. Prečo sa zapaľujú a čo sa vtedy treba modliť. Patrícia

Podstavec na sviečky môže byť kdekoľvek v chráme, ale zvyčajne je dávaný na viditeľné miesto. Je to podstavec na obetné sviece a z toho vyplýva aj zmysel pálenia týchto sviečok. Obeta sa vždy spaľovala, čo symbolizuje aj to, že každý, kto sa pre niečo obetuje, čosi zo seba stráca, prinajmenšom sebectvo, ktoré bráni v altruizme. […]

Ako je to s praxou aliturgických dní počas Veľkého pôstu v Gréckokatolíckej cirkvi?

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Podľa Kódexu kánonov východných cirkví sa majú zachovávať ako aliturgické tie dni, ktoré za také považujú bohoslužobné knihy vlastnej cirkvi sui iuris (kánon 704). Pokiaľ ide o Gréckokatolícku cirkev na Slovensku, z jej bohoslužobných kníh, napríklad z evanjeliára a apoštolára, je zrejmé, že plne aliturgickými dňami sú predovšetkým streda a piatok po Mäsopôstnej nedeli, pondelok, […]

Prosím o vysvetlenie, čo sa týka sviatku Zvestovania Bohorodičke, ktorý v tomto roku (2016 – pozn. fd) pripadá na Veľký piatok. Rímskokatolícka cirkev preložila tento sviatok na 4. apríla a my v našej farnosti mame spojenú liturgiu s uložením plaščenice do hrobu. Je to trošku nelogické. Ešte na náboženstve sme sa učili, že raz v roku sa na celom svete nikde neslúži liturgia, svätá liturgia. Keby sme to mali aspoň oddelene, napríklad liturgia ráno a obrady Veľkého piatku poobede. Ráno máme cárske (kráľovské) hodinky a o 16.00 hod. svätú liturgiu s večierňou s uložením plaščenice.

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Keďže obrad sa definuje ako liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne dedičstvo, je zrejmé, že vo všetkých týchto oblastiach jestvujú medzi cirkvami rôznych obradov a tradícií určité rozdiely. Jedným z nich je spôsob riešenia situácie, ktorá nastáva veľmi zriedkavo, že Zvestovanie presvätej Bohorodičke pripadne na Veľký piatok. Ako správne uvádzate, cirkvi […]