Prosím o vysvetlenie, čo sa týka sviatku Zvestovania Bohorodičke, ktorý v tomto roku (2016 – pozn. fd) pripadá na Veľký piatok. Rímskokatolícka cirkev preložila tento sviatok na 4. apríla a my v našej farnosti mame spojenú liturgiu s uložením plaščenice do hrobu. Je to trošku nelogické. Ešte na náboženstve sme sa učili, že raz v roku sa na celom svete nikde neslúži liturgia, svätá liturgia. Keby sme to mali aspoň oddelene, napríklad liturgia ráno a obrady Veľkého piatku poobede. Ráno máme cárske (kráľovské) hodinky a o 16.00 hod. svätú liturgiu s večierňou s uložením plaščenice.

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)

Keďže obrad sa definuje ako liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne dedičstvo, je zrejmé, že vo všetkých týchto oblastiach jestvujú medzi cirkvami rôznych obradov a tradícií určité rozdiely. Jedným z nich je spôsob riešenia situácie, ktorá nastáva veľmi zriedkavo, že Zvestovanie presvätej Bohorodičke pripadne na Veľký piatok. Ako správne uvádzate, cirkvi latinskej tradície prekladajú spomenutý sviatok na iný deň, v tomto prípade na pondelok 4. apríla. Tento ich prístup je okrem iného daný tým, že nepoznajú kombinovanie viacerých sviatkov. Pokiaľ však ide o cirkvi konštantínopolskej tradície, teda aj o našu cirkev, typikon (kniha s liturgickými predpismi) jasne stanovuje, že bohoslužobné texty Veľkého piatka sa kombinujú s bohoslužobnými textami Zvestovania presvätej Bohorodičke, pričom presne popisuje spôsob, akým sa má daná kombinácia realizovať. Ak ste sa teda vo svojej farnosti modlili ráno kráľovské hodinky a neskoro poobede veľkú večiereň s Božskou liturgiou svätého Jána Zlatoústeho a uložením svätého plátna (plaščanice) do hrobu, tak Váš kňaz sa zachoval naozaj správne, podriadil sa platným bohoslužobným predpisom. Žiadne ustanovenie typikona nie je svojvoľné. Práve naopak, vždy má svoju vnútornú logiku a systém, ktorý nás formuje. Rovnako je tomu aj v tomto prípade. Večierňou sme sa v podstate presunuli do nasledujúceho dňa, do Veľkej soboty, čím sme akoby oslabili Veľký piatok. Samo osebe by to v danom prípade nestačilo, ale veľký sviatok Zvestovania presvätej Bohorodičke je ďalší faktor, ktorého prítomnosť je na čiastočné zrušenie aliturgickosti daného dňa už dostatočná. Nemáme právo postupovať inak, než stanovuje typikon, a to ani vtedy, keď nepoznáme dôvody, ktorými sú jeho ustanovenia motivované. Keby sme však čisto teoreticky konali tak, ako navrhujete, v skutočnosti by šlo o podstatne hrubšie narušenie aliturgickosti Veľkého piatka, lebo v daný deň by sa slávila božská liturgia tak, ako kedykoľvek inokedy, v samostatnej a najslávnostnejšej forme (predobrazujúce žalmy a blaženstvá, tropáre a podobne), a to dokonca doobeda. Informácia, ktorú si pamätáte zo školy, že Veľký piatok je aliturgickým dňom vo všetkých obradoch a tradíciách celého sveta, je teda správna, iba si k nej treba doplniť ďalší poznatok: ak naň nepripadne Zvestovanie presvätej Bohorodičke. Takáto situácia nastáva veľmi zriedkavo, štatisticky približne raz za päťdesiat rokov. Teraz bola pomerne nedávno, v roku 2005, ale najbližšie bude až v roku 2157, čoho sa zaiste nik z nás nedožije. Mimoriadne zaujímavá kombinácia však nastane v roku 2035, keď sa Zvestovanie Presvätej Bohorodičke bude kombinovať so samotnou Paschou.