Dnes som bola veľmi pohoršená, keď kňaz doniesol na Liturgiu vopred posvätených darov premenené prosfory v plastovej dóze. Preto sa pýtam: V dnešnej dobe nemáme dosť zlatých kalichov, že musíme voliť takúto formu? Zdá sa mi to dosť nedôstojne. Prosím, vneste trochu svetla do tohto môjho problému.

Ak popisovaná situácia nevznikla z nepredvídanej náhody ako momentálna nutnosť, potom je to zo strany kňaza smutný obraz jeho vzťahu k najposvätnejším tajomstvám. Všetky liturgické predmety a nádoby, zvlášť tie, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s Eucharistiou, musia byť vyrobené z ušľachtilých materiálov a prinajmenšom pozlátené resp. postriebrené. Vyžaduje to úcta voči Kristovi prítomnému v eucharistických spôsoboch, ale aj prirodzená hygiena, ktorú kňaz musí zachovávať. Som rád, že nie je Vám to ľahostajné a právom Vás to znepokojuje, čo by bolo dôležité vedieť aj Vášmu biskupovi, aby z pozície autority zjednal nápravu. Tu totiž nejde len o estetickú chybu, ale čo je horšie, ide tu o vážnu osobnú deformáciu kňaza, ktorý si asi neuvedomuje s Kým ma do činenia, ak sa dotýka Najsvätejších tajomstiev. Je logické, že tých, ktorých máme v úcte neodbijeme lacnými vecami, ale im prejavíme svoj vzťah tým, čo je nám najvzácnejšie – a toto sa týka aj tohto nášho najvzácnejšieho Hosťa, ktorý k nám prichádza v Najsvätejšej Eucharistii. Ďakujem za Vaše upozornenie a zachovajte si v srdci úctu, ktorá Vás viedla k napísaniu tejto otázky.