Sláva Izusu Christu. Touto cestou by som Vás chcela poprosiť o radu. So svojim snúbencom sme spolu už skoro rok, ale jeho rodine vadí, že som sa liečim na úzkosť. Môj zdravotný stav sa zlepšuje a momentálne užívam iba vitamíny. Jeho mamka sa veľmi bojí, že to bude mať vplyv na tehotenstvo, čo mi moja doktorka vyvrátila, povedala mi, že lieky nemajú na to žiaden vplyv. Nevieme ako ďalej vzhľadom k tomu, že sa máme obaja veľmi radi. Boja sa aj toho, že čo tá moja choroba prinesie do manželstva. Stále sa modlíme k Bohu, aby nám ukázal správnu cestu. Ak Vás smiem porosiť o Vašu radu. Ďakujem, s pozdravom Anička.

Vladyka, chcem sa opýtať, prečo niektorí gréckokatolícki kňazi správajú k svojim rímskokatolíckym bratom, ako k nepriateľom? Konkrétne v okolí Starej Ľubovne istý gréckokatolícky kňaz sa odmieta baviť s rímskokatolíckymi kňazmi, ani im neodzdraví, keď sa mu na ulici slušne prihovoria… Iný prípad, v tom istom kraji jeden syn kňaza, katechéta, na hodine náboženstva pred rímskokatolíckymi deťmi povedal, že on by rímokostoly zbúral, pretože je to modloslužba! A jeho otec, kňaz, keď mu bolo oznámené, nepovedal na to ani pol slova… Vladyka! Nie je vo svete dosť nenávisti medzi ľuďmi a náboženstvami? Musíme medzi seba vnášať nenávisť ešte aj my katolíci? Mám pocit, že niektorí gréckokatolícki kňazi ani nevedia, čí sú! Stoja niekde medzi pravoslávím (aj s jeho nenávisťou ku katolicizmu) a katolíckou Cirkvou, ale pravoslávni nie sú a katolíkmi asi nechcú byť… Ak sa takto správajú, pochybujem o nich ako o kňazoch a vzhľadom na ich správanie aj ako o kresťanoch! V mojom okolí sú viacerí ľudia týmto ich správaním pohoršení… Prosím, vyjadrite sa. Ďakujem.

Sláva Isusu Christu Vladyka otec Milan, moja otázka: nedávno som bola na spovedi u kňaza ktorého som nepoznala bolo to na pútnickom mieste v Litmanovej, spoveď prebiehala tak že ja som vlastne kňazovi nepovedala skoro ani jeden môj hriech, lebo keď som začala rozprávať tak ma prerušil a pýtal a na rodinu a podobne a dával mi takú ako keby katechézu aby som žila v modlitbe a viere …. a keď som mu chcela povedať ďalšie hriechy tak ma stále prerušoval a mala som pocit že ich ani nechce počuť, mala som z neho pocit že ” prišla si na spoveď a Boh pozná tvoje hriechy a ja ich počuť nemusím” na koniec mi dal rozhrešenie ale moje pocity boli a sú zmiešané, je takáto spoveď platná keď som vlastne pred kňazom nevyznala svoje hriechy? ďakujem za odpoveď

Slava Isusu Christu! Drahý Vladyka, píšem Vám s prosbou o radu. Veľmi sa trápim kvôli mojej kamarátke. Konečne si našla dobrého chlapca s ktorým si vo všetkom rozumie a sú spolu veľmi šťastní. Potešila ma, keď mi povedala, že sa rozprávajú o svadbe a deťoch. Problém však nastal, keď došlo na tému – viera. On je vychovaný ako dobrý katolík, ktorý si váži svoju vieru a správa sa ako dobrý kresťan. Nájsť v dnešnej dobrého chlapca, ktorý sa riadi božím slovom nie je také jednoduché. Ona bola vychovaná ako grécko-katolíčka, ale prestúpila k inej inštitúcií pod názvom Oáza viery. Neviem čo je to za inštitúciu, keď som sa pýtala či je to nejaká sekta, tak mi to zamietla. Sama na nej pozorujem, že sa trošku zmenila no možno to bude len tým, že už nie sme deti. Kamarátka povedala, že ona nemá problém vziať sa v kostole či dokonca v kostole pokrstiť aj deti. Jej priateľ teraz odmieta sobáš, pretože vraj keby sa vzali v kostole a ona nevyznáva katolícku vieru tak je to podľa neho svätokrádež. Obaja sú tvrdohlaví a každý z nich si stojí za svojim. Tak som sa jej snažila dohovoriť či je pre ňu tá jej nová inštitúcia natoľko dôležitá, aby sa vzdala dobrého chlapca, veď aj ona bola kedysi grécko- katolíčkou. Samozrejme, že to zamietla. Veľmi sa kvôli tomu trápi aj ona sama. Zaskočilo ma, že tak rýchlo prešla z cerkvi niekam inam len kvôli nejakému kamarátovi, ktorý ju očividne dosť ovplyvnil. Modlím sa za nich a verím, že pán Boh má s nimi svoj dobrý plán. Viera je veľmi dôležitá a ja ako grécko- katolíčka sama neviem čo jej poradiť. Trápi ma, že sa nevedia zhodnúť a sú preto nešťastní. Možno, že je to len skúška ich vzťahu pred vstupom do manželstva. Poraďte mi prosím ako im pomôcť. Ďakujem

Sláva Isusu Christu, idem z kostola a zasa raz nie v najlepšej nálade…pýtate sa prečo…máme cca 50% služieb v sobotu dopoludnia s platnosťou na nedeľu…prečo? Farár chodí po svadbách, oslavách a odpustoch …nie nejaké zdravotné problémy, rodinne problémy, a pod. …Niekedy nechápem zmýšľanie. Veď napr. svadba …po redovom (max. o druhej) domov predsa som farár(vravím i v duchu ako farár),mám svoju farnosť /zároveň je to moje povolanie ako aj duchovné tak aj svetské ..veď keď domov prídem aj o tej štvrtej čo je už záverečná svadby…do siedmej sú tri hodinky na spánok, veď ja chodím na nočné, tiež pospím tri hodinky a potom MANUALNE pracujem doma do večera, prečo farár takto zmýšľať nemôže? 😞 Alebo to si musí vypiť na tej svadbe? A ďalšie riešenie. Veď tu službu môže dať aj poobede v nedeľu je to stále lepšie než tá sobota doobedu. Som z dediny ,východné Slovensko, každý chce v sobotu niečo porobiť….minulú sobotu bolo kostole 9 ľudí, ináč je nás tam 30 + – … hľadať vinu v ľuďoch ???veď určite chápete. Keď som bol malý, stalo raz za dva tri mesiace žeby bola v sobotu aj to farár nám dal skutočne odôvodnený dôkaz že sa to ináč nedalo. Hovorím.. niekoľko nedieľ som nebol v kostole lebo napr. Sobotu som bol v práci a v nedeľu sme omšu nemali…a vyslovene vám poviem že chcem ísť do kostola nášho a byť na omši. Cítim sa tam doma ,jednoducho celé detstvo som tam bol aj miništroval…ale z tohto mi je smutno. Viem, že cítiť aj zlosť z tohto písania, ale ja si myslím že z časti odôvodnené…a za ďalšie: je dobré vziať ako farár peniaze z tej škatuľky “milodary pre chudobných” na dokončenie altánku na fare? Veď ten altánok bolo tak nutné mať? Ďalšie veľké sklamanie, ktoré odrádza veriť nášmu farárovi…ďakujem za vašu odozvu