Sláva Izusu Christu. Touto cestou by som sa Vám vopred chcela poďakovať za Váš čas a odpoveď, ktorú si pre mňa nájdete. Ide o môjho brata, je starší, má 26 rokov. Mali sme ešte jedného brata, ktorý je už 13 rokov nebohý a ocino nám taktiež zomrel, to som nemala ešte rok. Nebolo to nikdy ľahké a ani nie je, ale z jednej strany ma táto bolesť posilnila… Ale u môjho brata sa to prejavovalo inak, boli s ním problémy už od strednej, keď začal pracovať. Čo zarobil to prepil, hral na automatoch, doma často klamal. Ale ako človek nikdy zlý nebol, pomáhal v záhrade, doma, mal rád deti a podobne. Čo sa alkoholu a automatov týka, tak to prešlo do vážneho štádia, až skončil na odvykačke. Chvíľu bolo dobre, ale akonáhle začal robiť, zarobil peniaze tak sa po nejakej dobe k tomu opäť vrátil. Až skončil aj druhýkrát na odvykačke. S maminou sme vždy stáli pri ňom, dohovárali mu, navštevovali sme ho, podporovali a v podstate odpustili všetky klamstvá, už sa len modlili, aby to už skončilo, aby sme mohli pokojne spávať a vstávať. Druhýkrát, keď bol na odvykačke, tak sa spoznal s jednou ženou, ona bola tiež pacientka, ale na inom oddelení. Mamina to neschvaľovala, pretože bola od neho o viac ako 10 rokov staršia a mala aj dcéru. Veľmi skoro k nej už začal chodiť s taškou a podobne. Ja som vedela, že zákazom tomu aj tak nezabránim, tak som to len prijala a popriala mu nech je šťastný a hlavne nech sa drží, nech nepije a nehrá automaty. Mala som z toho taký pocit, že bol akoby láskou vyhladovaný a čo prišlo, to zobral. Jeho priateľka žila v podnájme z ktorého sa mala odsťahovať a zároveň si kupovala dom, ktorý bolo ešte treba prerobiť, brat bol v zahraničí, tak som navrhla mamine nech na prechodné obdobie kým nepríde brat a kým nevymaľujú nech prídu k nám. Mamina sa s tým už tiež zmierila a prijala veci tak ako sú, že budú spolu. Z prechodného obdobia začalo byť dlhšie obdobie, okolo kúpi domu vraj nastali komplikácie, mala dcéru, ktorá nedodržiavala absolútne poriadok, ani žiaden režim, ja som jej ponúkla moju detskú o ktorú sa vôbec nestarala, papuľovala a bola drzá i k mojej mamine. Mamina sa začala v tom dome cítiť ako hosť, ako keby tam nepatrila. Ona sa väčšinou starala, varila upratovala až nakoniec sa chcela so všetkými porozprávať a nájsť riešenie, ale oni to zle pochopili, odišli a našli si podnájom. A vtedy to začalo, mamine hovorili aby šla preč z domu, nech si nájde podnájom, aby tam mohli oni žiť. Po dedine rozšírili, že brata aj s rodinou mamina vyhodila z domu. Odvtedy sa to len sypalo ako lavína, brat prestal chodiť domov, maminu neoslovuje ani mamina, so mnou sa rozpráva ako s najhorším nepriateľom. Pritom som ho chodila navštevovať a chcela som tie dve veci oddeliť a aj mamina chcela aby sme aspoň my ako súrodenci boli za dobre. Ale ak som mu zavolala, že ako sa má, tak nikdy nemal čas, odpovedal jednoslovne a chladne, čiže to nemalo ani zmysel. Po cca pol roku ich vzťahu ona otehotnela. Ja som to brala ako manipuláciu, keďže mal brat veľmi rád deti a z jej strany mi to prišlo také, že aby si ho udržala pri sebe. Na začiatku, keď sa s nimi ako tak dalo rozprávať som sa pýtala kto budú krstný rodičia, keďže jeho priateľka nemá súrodencov a môj brat má iba mňa, to bola posledná nádej, ktorú som do neho vložila, že snáď zahodí všetko to zlé čo je vo vzduchu a nájdeme si opäť k sebe cestu. Nakoniec zvolili niekoho úplne iného, takmer cudzieho s odôvodnením, že s nimi nekomunikujem. To ma naozaj zranila a bolelo, ale ostala to len prijať. Bratovi kamaráti sa k tomu všetkému tiež vyjadrili, že úplne prišiel o rozum, čo je aj pravda, stratil svoj názor, prestal komunikovať s rodinou, a ak komunikuje, tak naozaj nepekne až to človeka zabolí. Veľmi ma to všetko bolí, čo sa z rodiny týka, tak som mala len jeho a maminu, vnímam, že je na zlých cestách, ale dohovoriť sa mu nedá, uverí a príjme len to, čo mu priateľka povie. Už dlhšie nepracuje, vybrali si pôžičku, zistila som, že má už aj dlhy a takto sa to pomaly rúca ako lavína. Mamina ho z domu vyhlásila, doteraz mal trvalý pobyt tu, kúpili si s priateľkou dom, teda skôr on ho kúpil, tak si mamina povedala že ho vyhlásila, keďže má dlhy, nie že siahnu na mamin dom. A on mi zavolal, kričal po mne, že som mu nezavolala že ho mamina vyhlási, a že sme z neho spravili bezdomovca, pričom kúpili a prerábali dom, tak som nechápala toto obvinenie. A tým, že sa od nás odtrhol, nekomunikovala nechodil domov, tak to mamina spravila aj právom. Cítim sa bezmocná a bolí ma duša, cítim, že aj maminu, veď jedného syna pochovala a ďalší sa za ňu nepriznáva po tom všetkom, čo človek ustál pri ňom. Dohováranie, poprípade nejaká cesta k zmiereniu z jeho strany vôbec nie je, už sa len modlím a dúfam v lepšie, i keď vedome viem, že toto šťastný koniec mať nebude. Prosím o radu, o modlenie, o nejakú nádej. Z celého srdca ďakujem. Pekný deň a požehnanie pre Vás.

Viem že nie ste manželsky poradca, ale spravila som niečo v manželstve čo veľmi ľutujem a trápi ma to no robila som to preto, že mi niečo chyba v tom našom, ale ľúbim manžela. Teraz, keď mam ísť na svätú spoveď bojím sa, či skôr hanbím. Ale najhoršie je, že neviem na sto percent či to ľutujem, keďže môj muž mi nedáva čo by mal. Poviem to rovno podviedla som ho, ale bozkami nič iné žiadne spojenie nič ako to povedať a vôbec bude mi to odpustene, ak to neľutujem na 100 ale 90%. Pretože neha a objatia mi chýbajú. Ďakujem

Milí Vladyka Milan. Dlho som nachádzala v sebe odhodlanie napísať Vám. Začnem asi takto, keď som mala 12 rokov, mňa a brata opustila mama. Bolo to tým, že nezvládla starostlivosť o mňa a môjho brata, tak jednoducho odišla(doteraz nevieme kde sa nachádza už je to mu 10 rokov) je pravda, že vtedy nám hrozil detský domov, pretože otec nevedel či sa dokáže o nás postarať, ale nakoniec sa nás ujal. Nevravím detstvo bolo ťažké, lebo brat bol 1 na ZŠ musela som ho vychovať, pretože otec musel pracovať, ale nechýbalo nám nič, mali sme všetko čo ostatné deti. Ale prejdem k veci. Tak ako čas plynul a roky tiež dospeli sme. Nevravím, boli sme ako každé deti v puberte, ale všetko s mierou. Teraz po týchto rokoch otec troska viac prijíma alkohol ako by mal a neraz nám vyčíta, že mohli sme alebo mali sme skončiť v decáku a vlastne hľadá na nás chyby, ktoré mal hľadať na našej mame. Neraz nám vyčíta, že nie sme pracovitý, lebo iné deti pracujú na záhradách a neviem čo ešte, ale úprimne vám poviem, nepoznám svojich rovesníkov, ktorý by pracovali toľko koľko ja z bratom. Tým pádom, že viac požíva alkohol vznikajú hádky aj kvôli banalitám, ktoré niekedy nemajú zmysel. Čo sa týka ešte matky. Ta narobila dlhy a otec ma stále problém stým, že aj jeho okradla o peniaze. Ja viem deti si rodičov nevyberajú ale obaja pracujeme prispievame do domácnosti. Jednoducho nenachádzam niekedy slova na jeho správanie. Pripadám si ako v jednom bludisku. Už som rozmýšľala, či na jeho správanie nemôže mat vplyv niečo negatívne. Rozhodla som sa vám napísať aj preto aby ste ma troska nasmerovali, čo možno robiť alebo ako konať, lebo tento stav ma dosť psychicky vyčerpáva a rozmýšľam že natrvalo opustím domov. Dúfam, že nájdete pre mňa par slov. Za odpoveď vám ďakujem a želám pokojný a požehnaný deň.

Sláva Isusu Christu ! Od mojich príbuzných či priateľov po osobnom rozhovore som sa dopočula o zaujímavom postoji grkat. kňazov počas spovede a v jednom prípade sa jednalo aj o rimkat. kňaza, ale zo zahraničia k téme predmanželského sexu. Neviem, možno ich má takýto postoj viacero. Uvediem to ako príklad aby som to vysvetlila čo mi bolo sprostredkované od iných, citujem: “Bola som na spovedi, vyznala som sa, že sme mali sex s mojim priateľom. Kňaz mi položil otázku či ho naozaj ľúbim. Ja, že áno.” Odpoveď kňaza bola citujem: “Z tohto sa spovedať nabudúce nemusíš, že máte sex ak ho naozaj ľúbiš”. O čo tu ide ? Nejako sa vari zmenil postoj Cirkvi k predmanželskému sexu, ja som bola v tom, že sex pred manželstvom je v zmysle hriechu smilstva. Prosím Vás vysvetlite mi to, lebo tento postoj ma naozaj mätie a povedala som tým ľuďom, že nech to neberú tak ako im títo kňazi povedali, že vyznávať to treba, no je to vec kt. patrí k sviatostiam, ktoré sú nám dané na spásu našich duší, to znamená teda manželstvo a sex v ňom, kdežto pred to nemusí mať požehnanie a prinášať pokoj do vzťahu. Ďakujem a prajem pekné sviatky narodenia

Dobrý večer, chcela by som sa spýtať či skôr požiadať o pomoc. Neviem si dať rady, každý deň sa modlím. S manželom sme 19 rokov manželia, všetko bolo ako tak v poriadku. Niečo sa stalo koncom júna, manžel začal navštevovať pohostinstva do rána. Keď príde domov iba ma uráža, nechce sa o ničom baviť. Mám mu dať pokoj nechce komunikovať, nič si vysvetliť. Ignoruje ma v domácnosti na otázky neodpovedá som pre neho taká a taká. Máme dve krásne dcéry jedna, ma už 18 rokov druha 14 ďakujem bohu, že sú zdravé šikovné. Mám aj ja svoje chyby vyčíta mi manžel, že som žiarlivá. Snažím sa viesť domácnosť, chodím do prace. Neviem kde a čo sa pokazilo. Som s toho úž veľmi nešťastná, neviem ako ďalej. Skúšala som snáď všetko, dovolila som si ísť sa posťažovať svokre, skôr ma vysmiala ako mi pomohla. Moji rodičia sú tiež s toho zúfali. Už mam aj také úzkostne stavy, neviem si dať rady. Prosím vás o radu. Ďakujem

Rád by som sa opýtal že aj keď človek sa neúmyselne previní voči blížnemu až tak, že ho stratí len preto, že obe strany si ten úmysel a cestu k náprave vysvetlili po svojom a je ešte z toho viac zla ako bolo predtým? Človek ide aj na spoveď, aj mu je to ľúto a nenachádza pokoj, lebo je odmietaný len preto, lebo možno zo zúfalstva nevedel ako to napraviť, ako sa s tým vyrovnať a ako si nájsť zasa cestu k človeku, ktorý bol milým, láskavým, dobrosrdečný, z ktorého vychádzala ľudskosť a bol oporou, povzbudením a bútľavou vŕbou? Trápi ma to a neviem čo robiť. Nemusí prísť to, čo tešilo, ale nejaká úľava v podobe odpustenia a vysvetlenia si všetkého, čo sa udialo, a ako na to?