Sláva Isusu Christu, idem z kostola a zasa raz nie v najlepšej nálade…pýtate sa prečo…máme cca 50% služieb v sobotu dopoludnia s platnosťou na nedeľu…prečo? Farár chodí po svadbách, oslavách a odpustoch …nie nejaké zdravotné problémy, rodinne problémy, a pod. …Niekedy nechápem zmýšľanie. Veď napr. svadba …po redovom (max. o druhej) domov predsa som farár(vravím i v duchu ako farár),mám svoju farnosť /zároveň je to moje povolanie ako aj duchovné tak aj svetské ..veď keď domov prídem aj o tej štvrtej čo je už záverečná svadby…do siedmej sú tri hodinky na spánok, veď ja chodím na nočné, tiež pospím tri hodinky a potom MANUALNE pracujem doma do večera, prečo farár takto zmýšľať nemôže? 😞 Alebo to si musí vypiť na tej svadbe? A ďalšie riešenie. Veď tu službu môže dať aj poobede v nedeľu je to stále lepšie než tá sobota doobedu. Som z dediny ,východné Slovensko, každý chce v sobotu niečo porobiť….minulú sobotu bolo kostole 9 ľudí, ináč je nás tam 30 + – … hľadať vinu v ľuďoch ???veď určite chápete. Keď som bol malý, stalo raz za dva tri mesiace žeby bola v sobotu aj to farár nám dal skutočne odôvodnený dôkaz že sa to ináč nedalo. Hovorím.. niekoľko nedieľ som nebol v kostole lebo napr. Sobotu som bol v práci a v nedeľu sme omšu nemali…a vyslovene vám poviem že chcem ísť do kostola nášho a byť na omši. Cítim sa tam doma ,jednoducho celé detstvo som tam bol aj miništroval…ale z tohto mi je smutno. Viem, že cítiť aj zlosť z tohto písania, ale ja si myslím že z časti odôvodnené…a za ďalšie: je dobré vziať ako farár peniaze z tej škatuľky “milodary pre chudobných” na dokončenie altánku na fare? Veď ten altánok bolo tak nutné mať? Ďalšie veľké sklamanie, ktoré odrádza veriť nášmu farárovi…ďakujem za vašu odozvu

Aj smútok aj zlosť vo vami popisovanej situácii je opodstatnená, pretože kňaz je ustanovený do farnosti kvôli veriacim a nie veriaci sú vo farnosti kvôli kňazovi. On je povinný vedieť, že anticipované sv. omše sú skôr výnimkou, kvôli závažným okolnostiam a nie pre ospravedlnenie osobných záujmov kňaza, ktoré nesúvisia so zodpovedným vykonávaním pastoračnej služby. Je mi smutno z toho, že tak často sa v otázkach veriacich objavujú problémy toho typu. S týmito problémami je treba skoncovať a to v dialógu s vašim biskupom, pretože tu ide o spásu duši a nielen o nejaký organizačný omyl. Preto vás ako citlivého veriaceho prosím, aby ste neodkladali s riešením tejto situácie, do ktorej môže vstúpiť len váš biskup. Ďakujem tiež za dôveru a ja sa budem modliť za to, aby si kňazi čo najviac uvedomovali to, akú veľkú zodpovednosť  prijali na seba kňazskou vysviackou.

+ Milan