Viem že nie ste manželsky poradca, ale spravila som niečo v manželstve čo veľmi ľutujem a trápi ma to no robila som to preto, že mi niečo chyba v tom našom, ale ľúbim manžela. Teraz, keď mam ísť na svätú spoveď bojím sa, či skôr hanbím. Ale najhoršie je, že neviem na sto percent či to ľutujem, keďže môj muž mi nedáva čo by mal. Poviem to rovno podviedla som ho, ale bozkami nič iné žiadne spojenie nič ako to povedať a vôbec bude mi to odpustene, ak to neľutujem na 100 ale 90%. Pretože neha a objatia mi chýbajú. Ďakujem

Milí Vladyka Milan. Dlho som nachádzala v sebe odhodlanie napísať Vám. Začnem asi takto, keď som mala 12 rokov, mňa a brata opustila mama. Bolo to tým, že nezvládla starostlivosť o mňa a môjho brata, tak jednoducho odišla(doteraz nevieme kde sa nachádza už je to mu 10 rokov) je pravda, že vtedy nám hrozil detský domov, pretože otec nevedel či sa dokáže o nás postarať, ale nakoniec sa nás ujal. Nevravím detstvo bolo ťažké, lebo brat bol 1 na ZŠ musela som ho vychovať, pretože otec musel pracovať, ale nechýbalo nám nič, mali sme všetko čo ostatné deti. Ale prejdem k veci. Tak ako čas plynul a roky tiež dospeli sme. Nevravím, boli sme ako každé deti v puberte, ale všetko s mierou. Teraz po týchto rokoch otec troska viac prijíma alkohol ako by mal a neraz nám vyčíta, že mohli sme alebo mali sme skončiť v decáku a vlastne hľadá na nás chyby, ktoré mal hľadať na našej mame. Neraz nám vyčíta, že nie sme pracovitý, lebo iné deti pracujú na záhradách a neviem čo ešte, ale úprimne vám poviem, nepoznám svojich rovesníkov, ktorý by pracovali toľko koľko ja z bratom. Tým pádom, že viac požíva alkohol vznikajú hádky aj kvôli banalitám, ktoré niekedy nemajú zmysel. Čo sa týka ešte matky. Ta narobila dlhy a otec ma stále problém stým, že aj jeho okradla o peniaze. Ja viem deti si rodičov nevyberajú ale obaja pracujeme prispievame do domácnosti. Jednoducho nenachádzam niekedy slova na jeho správanie. Pripadám si ako v jednom bludisku. Už som rozmýšľala, či na jeho správanie nemôže mat vplyv niečo negatívne. Rozhodla som sa vám napísať aj preto aby ste ma troska nasmerovali, čo možno robiť alebo ako konať, lebo tento stav ma dosť psychicky vyčerpáva a rozmýšľam že natrvalo opustím domov. Dúfam, že nájdete pre mňa par slov. Za odpoveď vám ďakujem a želám pokojný a požehnaný deň.

Sláva Isusu Christu ! Od mojich príbuzných či priateľov po osobnom rozhovore som sa dopočula o zaujímavom postoji grkat. kňazov počas spovede a v jednom prípade sa jednalo aj o rimkat. kňaza, ale zo zahraničia k téme predmanželského sexu. Neviem, možno ich má takýto postoj viacero. Uvediem to ako príklad aby som to vysvetlila čo mi bolo sprostredkované od iných, citujem: „Bola som na spovedi, vyznala som sa, že sme mali sex s mojim priateľom. Kňaz mi položil otázku či ho naozaj ľúbim. Ja, že áno.“ Odpoveď kňaza bola citujem: „Z tohto sa spovedať nabudúce nemusíš, že máte sex ak ho naozaj ľúbiš“. O čo tu ide ? Nejako sa vari zmenil postoj Cirkvi k predmanželskému sexu, ja som bola v tom, že sex pred manželstvom je v zmysle hriechu smilstva. Prosím Vás vysvetlite mi to, lebo tento postoj ma naozaj mätie a povedala som tým ľuďom, že nech to neberú tak ako im títo kňazi povedali, že vyznávať to treba, no je to vec kt. patrí k sviatostiam, ktoré sú nám dané na spásu našich duší, to znamená teda manželstvo a sex v ňom, kdežto pred to nemusí mať požehnanie a prinášať pokoj do vzťahu. Ďakujem a prajem pekné sviatky narodenia

Dobrý večer, chcela by som sa spýtať či skôr požiadať o pomoc. Neviem si dať rady, každý deň sa modlím. S manželom sme 19 rokov manželia, všetko bolo ako tak v poriadku. Niečo sa stalo koncom júna, manžel začal navštevovať pohostinstva do rána. Keď príde domov iba ma uráža, nechce sa o ničom baviť. Mám mu dať pokoj nechce komunikovať, nič si vysvetliť. Ignoruje ma v domácnosti na otázky neodpovedá som pre neho taká a taká. Máme dve krásne dcéry jedna, ma už 18 rokov druha 14 ďakujem bohu, že sú zdravé šikovné. Mám aj ja svoje chyby vyčíta mi manžel, že som žiarlivá. Snažím sa viesť domácnosť, chodím do prace. Neviem kde a čo sa pokazilo. Som s toho úž veľmi nešťastná, neviem ako ďalej. Skúšala som snáď všetko, dovolila som si ísť sa posťažovať svokre, skôr ma vysmiala ako mi pomohla. Moji rodičia sú tiež s toho zúfali. Už mam aj také úzkostne stavy, neviem si dať rady. Prosím vás o radu. Ďakujem

Rád by som sa opýtal že aj keď človek sa neúmyselne previní voči blížnemu až tak, že ho stratí len preto, že obe strany si ten úmysel a cestu k náprave vysvetlili po svojom a je ešte z toho viac zla ako bolo predtým? Človek ide aj na spoveď, aj mu je to ľúto a nenachádza pokoj, lebo je odmietaný len preto, lebo možno zo zúfalstva nevedel ako to napraviť, ako sa s tým vyrovnať a ako si nájsť zasa cestu k človeku, ktorý bol milým, láskavým, dobrosrdečný, z ktorého vychádzala ľudskosť a bol oporou, povzbudením a bútľavou vŕbou? Trápi ma to a neviem čo robiť. Nemusí prísť to, čo tešilo, ale nejaká úľava v podobe odpustenia a vysvetlenia si všetkého, čo sa udialo, a ako na to?

Prosím Vás o radu. Som strašne zúfalá z mojej mamky. Pred 8 rokmi sa moji rodičia rozviedli, lebo mamka pila. Aj ocko pil, ale teraz vidím, že ockovi ten rozvod pomohol. otvoril si živnosť, stará sa o sestru, ktorá je doma. Majú krásny vzťah a aj náš sa veľmi zlepšil. Predtým som mala z neho strach, bil mamku, aj mňa udrel, chodili k nám policajti. Stále nám vravel, že mama pije, ale my sme mu neverili, a že on je z toho nešťastný. Lenže on sa naozaj zmenil, akoby to, že nie je s mamou každý deň ho ozdravilo. No mamka pije ďalej. Narobila kopec dlhov, nestarala sa o nás. Celé dni len spala opitá doma. O každú prácu prišla akú si našla. Ja som doštudovala a odišla z domu. Teraz bývam ďaleko, a mám svoju rodinu. Moja stredná sestra prišla za mnou a ostala len najmladšia. Nebyť ocka, tak neviem, čo by s ňou bolo. Aj teraz je na antidepresivách, lebo bývanie s mamou nezvláda. Ale nechce odísť bývať k babke, alebo k otcovi, lebo sa bojí, že keď odíde, tak sa mama zabije. Má také dlhy, že ich zdedia ešte aj naše deti, nie len my. Snažili sme sa jej dohovoriť, vyhrážať, našli a zariadili všetko pre liečenie, ale ona si je istá, že len keď má prácu, tak sa to zlepší ale aj teraz má prácu a stále chodí opitá. My sme z východu, a ona pracuje v B… a od všetkých čo tam naša rodina býva si už požičala. Ona vie, že nemá z čoho vrátiť, ale aj tak si požičiava a prvé čo si kúpi, je alkohol a cigarety; strieda mužov. Moja najmladšia sestra už videla u nás toľko mužov, až to nie je zdravé. A hovorí, že vždy keď ide domov, tak jej najprv zavolá, lebo sa bojí, že keď príde, tak ju nájde mŕtvu. Už som sa vyhrážala, že neuvidí vnúčatá, už som s ňou plakala, odpustila všetko, trikrát sme jej zaplatili exekútora. Už nemám silu. Nechápe naše prosby. Prvé Vianoce čo sme prišli so synom k nej sa tak opila, že sme ani nemali sviatočnú večeru. Aj napriek tomu som si k nej sadla a dali sme jej darček. Myslela som, že vnúčatá ju obmäkčia, ale ani to nezabralo. Naposledy sme boli doma na krste a bola doma 4 dni a ani raz triezva. Skoro si sadla na synčeka. Nechcem ju stratiť, ale už nemám silu prosiť, plakať, trápiť sa. Musím sa postarať najprv o svoju rodinu, ochrániť svoje deti, a aj keď mi puká srdce, keď si to priznávam, ale musím ich ochrániť aj pred ňou. Už to vzdávam. Prestala som sa jej ozývať, dvíhať jej telefóny, a bojím sa, že keby mi zazvonila dole pod bytovkou tak ju pošlem preč. Aj keď som si istá, že nebude mať ani na lístok naspäť. Manželov otec zomrel na ulici ako bezdomovec, ktorého deti nevedeli ani identifikovať. S jeho mamkou sa rozviedli pred 22 rokmi, lebo prepil všetko čo mali a tiež ich bil. Bojím sa, že moja mamka dopadne rovnako. Na druhej strane si občas myslím, že keby zomrela, snáď by to oľutovala v poslednej chvíli a dostala by sa do očistca. Nikomu by už neubližovala. Prosím, pomôžte, poraďte, bojím sa o ňu aj o nás.