Vladyka, chcem sa opýtať, prečo niektorí gréckokatolícki kňazi správajú k svojim rímskokatolíckym bratom, ako k nepriateľom? Konkrétne v okolí Starej Ľubovne istý gréckokatolícky kňaz sa odmieta baviť s rímskokatolíckymi kňazmi, ani im neodzdraví, keď sa mu na ulici slušne prihovoria… Iný prípad, v tom istom kraji jeden syn kňaza, katechéta, na hodine náboženstva pred rímskokatolíckymi deťmi povedal, že on by rímokostoly zbúral, pretože je to modloslužba! A jeho otec, kňaz, keď mu bolo oznámené, nepovedal na to ani pol slova… Vladyka! Nie je vo svete dosť nenávisti medzi ľuďmi a náboženstvami? Musíme medzi seba vnášať nenávisť ešte aj my katolíci? Mám pocit, že niektorí gréckokatolícki kňazi ani nevedia, čí sú! Stoja niekde medzi pravoslávím (aj s jeho nenávisťou ku katolicizmu) a katolíckou Cirkvou, ale pravoslávni nie sú a katolíkmi asi nechcú byť… Ak sa takto správajú, pochybujem o nich ako o kňazoch a vzhľadom na ich správanie aj ako o kresťanoch! V mojom okolí sú viacerí ľudia týmto ich správaním pohoršení… Prosím, vyjadrite sa. Ďakujem.

Žiaľ k tomuto konštatovaniu sa nedá nič povzbudzujúce povedať, lebo vzájomné provokácie neprinášajú nič dobrého. Ospravedlnením nemôže byť povahová chýba, lebo kňazi sa nesmú poddávať náladám, hoci sú len ľudia. Túto vzájomnú nevraživosť “grécko-rímskeho” zápasenia vidieť v niekoľkých prípadoch len na východe Slovenska, azda preto, že práve tu dochádza k ľudským stretom a ubližovaniam z oboch strán. Často tomu dopomáhajú aj veriaci, ktorí svoje osobné problémy prenášajú do cirkvi a riešia ich na nesprávnej pôde tým, že kňazom z jednej i druhej strany “diktujú” spôsoby riešenia.

“K hádke treba dvoch”- to platí aj v tomto prípade, preto sa modlite za svojich kňazov, aby svojim správaním nebúrali to, čo učia svojím kázaním. Lebo provokácií a nerozumnosti má svet už dosť – pre veriacich je dôležité šíriť lásku a porozumenie zvlášť, keď tu ide o tú istú cirkev v dvoch obradoch.

Zvlášť kňazi budú niesť veľkú zodpovednosť za pohoršenie, ktoré svojim životom dávajú veriacim /teda svojim duchovným deťom /: “Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora”. / Mk 9,42/

+Milan.