Vladyka Milan, moja otázka sa týka viery. Manžel má už 60 rokov, ja som ešte pomerne mladá, ešte pár rokov v plodnom veku. Sme početná rodina a manžel už viac detí nechce. Ja som tiež už spokojná, ale viem si predstaviť, že ak by to bola Božia vôľa, dieťa by som ochotne prijala. Manžel sa tomu bráni až to tej miery, že má strach intímne so mnou žiť, aj ked ho ubezpečím, že nemám plodné dni. Samozrejme, že manžela rešpektujem a žiaden “podraz” by som mu naschvál neurobila. Chápem aj jeho dôvody, a to jeho vyšší vek, a to najma s ohľadom na dieťa, ktoré by sa narodilo, a teda že nevieme vopred, koľko rokov by malo k dispozícii so svojím otcom. Myslím na bolesť toho dieťaťa, a či by to voči nemu bolo tak trochu nezodpovedné. Manžel bol stále veľmi zodpovedný otec rodiny. A tu sa vo mne rodí dilema vo viere. Myslím na Abraháma, ktorý mal dieťa vo vysokom veku, ale najmä na jeho slepú bezhraničnú vieru a poslušnosť voči Bohu. Je zodpovedné priviesť dieťa na svet, aj keď by malo byť so svojím otcom len krátko, alebo sa úplne odovzdať Pánovi v duchu, už nejako bude – Pán sa postará… Viem, že ak by som to manželovi predostrela takto, asi by to vnímal tak trochu ako náboženský fanatizmus, je to triezvo uvažujúci a praktický človek. V exhortácii nášho pápeža o rodine som sa čosi o tom dočítala, že ak má pár dosť vážny dôvod na to, aby sa rozhodol už nemať deti, tak je možné vedome sa stýkať len počas neplodných dní, ak som tomu dobre porozumela. Je vek manžela dostatočne vážnym dôvodom? Ako rozlíšiť medzi oddanou a hlbokou vierou a medzi slepým pridržiavaním sa doktríny? Za Váš názor Vám vopred ďakujem.

Pochvaleny bud Jezis Kristus, pan biskup.Chcel by som sa opytat ohladne svatej spovede, som rim.-katolik..Pri priprave na spoved ma stale napada ze som spachal vela hriechov, aj ich zakazdym vyznavam, avsak nie som si isty ze som ich spachal..radsej si pridam do zoznamu hriechov viacm lebo pri priprave na spoved som si neni isty a poviem si vnutorne ze pre istotu,,da sa s tym nieco robit,aby som pravdivo rozpoznal svoje hriechy a co je mozno praca zleho ducha aby mi to znechutil?ako sa mozem dopracovat k tomu, aby mi moje svedomie presne povedalo co som spachal a iba to vyznam a nemusel som vyznavat polovicu vsetkych hriechov pre istotu?dufam ze som dobre formuloval otazku. Dakujem pekne za odpoved a prajem Vam pozehnane sviatky a pevne zdravie..S Panom Bohom..Ivan

Pochválený buď Ježiš Kristus! Drahý vladyka Milan, chcel by som sa spýtať jednu zásadnú vec. 4. prikázanie nám okrem toho, že si máme ctiť rodičov, vraví, že si máme ctiť aj autority (cirkevné, ale aj štátne). Taktiež poznáme skutok duchovného milosrdenstva trpezlivo znášať krivdu. Moja otázka znie: Je hriechom, ak sa rozčúlim, príp. som nahnevaný, na štátne úrady (ide hlavne o Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny) z dôvodu nespravodlivosti, ktorá sa nedá vymôcť právom, keďže zákon im prikazuje, že človek evidovaný na ÚPSVaR musí k nim chodiť často na nezmyselné kontakty a pracovné pohovory? Oni sa vždy ohradzujú tým, že evidencia je dobrovoľná, no všetci dobre vedia, že sa tam ide len kvôli tomu, lebo štát v dobe nezamestnania hradí za nich odvody. Je mi ľúto tých úradníkov, ktorí za to nemôžu, ale niekedy ma chytá neskutočný amok, keď vidím, ako im viem všetky dokumenty zdokladovať a oni mi do očí povedia, že je veľa výmyselníkov, ktorí ich klamú a zavádzajú. Hrozne ma to uráža a už som sa aj za to modlil prijímajúc to ako obetu, ale vnútorne ma to ničí a deptá. Prosím o odpoveď, keďže určite nie som sám, koho by úrady nanahnevali. Ďakujem za Vašu odpoveď. S pozdravom Paťo