Slava Isusu Christu,mily Vladyka Milan…mam suzenie v zivote,bola som vydata no vydavala som sa uz aj z nutnosti,pretoze som cakala bábätko no uz pred uzatvorenim manzelstva som vedela,ze to nebude ľahká cesta pretoze mo ex pil…bolo to skoro na kazdodennom poriadku…po 2,5r skoncil na protialkoholickom pretoze sa chcel obesit,alebo ma vystrasit,stravil tam necely mesiac a po navrate domov ked si nasiel novu pracu to zacalo zasa,stali sa aj to,ze sa 2krat zbalil vzal prniaze a odisiel bez mojho vedomia do zahranicia…nakoniec to skoncilo rozvodom,o ktory som poziadala…no pocas manzelstva sa stalo to,ze som mu bola neverna…nestihla som sa z toho vtspovedat,a uprimne to lutujem,mam pravo u Boha,o odpustenie a mam pravo v zivote este zit s muzom,ked velmi tuzim po rodine,ci uz mam miesto v zatrateni?koli velkemu hriechu?dakujem

Sú to vážne skutočnosti, ktoré je potrebné riešiť celkom konkrétne cez cirkevný súd, lebo je v tom veľa nespravodlivosti i ĺudskej nedôslednosti. K tejto otázke azda treba aspoň pre povzbudenie dodať: Nik nieje zatratený už tu na zemi, preto  je treba “vážne zápasiť” o svoje miesto v živote -pozemskom i večnom. Na zemi sa veci […]

Slava Isus Christu! Drahý vladyka, chcel by som sa opýtať, aký je správny obsah modlitby “Bohorodice divo”? To, ako sa dnes táto modlitba prednáša sa trošku líši od tej, čo som sa naučil od svojej mamy, či babky. Ide mi o celý text, ale tiež o slová – neviem, či ich správne napíšem, keďže si ich pamätám len z počutia: “… obradovanna Mária..”, či “..čreva tvojeho..”. Ospravedlňujem sa za prípadne preklepy a vopred ďakujem za odpoveď.

Cirkevno-slovanský text modlitby “Bohorodice Divo” má v  zmysle plnosti milosti u Presvätej Bohorodičky použitý dvojtvar: “obradovannaja” či “blahodatnaja”, takže modliť sa jedným i druhým výrazom je správne, záleží len na dohode veriacich vo farností, aby sa pri spoločnej modlitbe neplietli slová.  Čo sa týka výrazu “čreva”, alebo “života”, ešte si pamätám na polemiky v tejto […]

Drahý Vladyka Milan. Ja som gréckokatolíčka a moj manžel pravoslávny. Dieťa sme krstili v pravoslávnom chráme, kde samozrejme prijíma Eucharistiu, chcem sa spýtať ak pôjdeme na svätú liturgiu do gréckokatolíckeho chrámu môžem zobrať syna na požehnanie? Za odpoveď ďakujem

Exkomunikácia medzi pravoslávnou a katolíckou Cirkvou bola zrušená a sviatosti katolícka cirkev uznáva aj u pravoslávnych, takže niet dôvodu, aby dieťa bolo ukrátené o  milosti vyplývajúce z hodne prijatých sviatostí. Teda nejde iba o požehnanie gréckokatolíckym kňazom, ale aj o prijatie Krista vo sv.prijímaní. Dieťa totiž nieje ešte zaťažené rozumovými dôvodmi odlišnosti dvoch cirkvi, ktoré […]

SICH drahy Vladyka. Moja otazka sa tyka spopolnovaniu po smrti a naslednemu rozptylovaniu popola na roznych oblubenych miestach neboheho. Ako sa na to pozera Cirkev. Mam pocit ze je to cim dalej tym vacsi fenomen.

Inštrukcia Kongregácie pre náuku viery ohľadom pochovávania a uchovávania popola v prípade kremácie s  názvom: “Ad resurgendum cum Christo”, ktorá bola vydaná Rímom pred rokom práve na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15.8.2016, dáva dosť jasné vyjadrenia k danej problematike, na ktorú som už Facebook -om reagoval. Pochovávanie a uloženie “pozostatkov” má mať svoju dôstojnú formu, […]

Pochválený buď Ježiš Kristus otec Vladyka. Moja otázka súvisí s manželom. Manžel je citlivej povahy, nakoľko mal ťažké detstvo aj dospievanie. Otec alkoholik, ale živil rodinu a matka večne nahnevaná. Pred našou svadbou sa jeho rodičia chceli aj rozviesť a celým tým cirkusom nám kazili radosť z príprav na svadbu. To isté robili aj pred svadbou svojej dcéry. Pokým sme my zariaďovali svadbu, oni sa chceli rozvádzať. A neprestalo to ani po svadbe. Jeho otec, svokor pravidelne chytá „náladu“ a vyhrážal sa aj samovraždou. A svokra vyvoláva po každom jednom probléme aby im ho ich deti riešili. Je to ozaj únavné a stresujúce. Vybavovali sme im manželskú poradňu, psychológa aj sa liečili aj matka aj jeho otec no nič nepomohlo, bývajú spolu len kvôli ich poslednemu dieťaťu. Ich vzťah je v takomto stave roky a manžel sa preto trápi. No ale ťažko niekomu pomôcť, ak on sám nechce. S manželom bývame sami v prenájme no manžela tie roky nesmierne psychicky potrápili a trápi sa pre rodičov stále. Už dospel do takého stavu, že sám vyhľadal pomoc a začal sa liečiť u psychiatra na strednú depresiu. Spolu sa modlíme a chodíme do kostola a verím že to všetko prekonáme. Manželmi sme necelý rok no spolu sme už 6rokov. Hoci som ja rim.katolíčka a on evanjelik, vidíme obaja Boha ako lásku a to je nad všetkým utrpením tu na svete. Lenže jeho postoj voči intímnemu životu mňa ako ženu nesmierne raní. Zo ženskej stránky od lekárky mi bolo doporučené s rodičovstvom neotáľať, no manžel to začal vnímať ako nátlak alebo čo. Odmieta ma neraz s tým že je unavený alebo sa vyhovorí na tie psychické problémy. Prisahali sme predsa, že deti ako dar Boží príjmeme ale u neho o tejto časti prísahy začínam pochybovať či ju myslel naozaj a úprimne. Nie je mi príjemne keď preruší celý akt a tvári sa akoby nič. Nechcem pred Bohom takto hrešiť. Pred svadbou sme sa tešili na to kedy budeme svoji a budeme môcť plánovať rodinku. Modlím sa za neho aby Boh zmenil jeho srdce a postoj voči tomu. Len už neviem ako ďalej keď sa to opakuje dosť často. Som smutná a sklamaná ako sa ku mne v tejto veci chová, nakoľko moja túžba po dieťatku je čoraz väčšia. Čo robiť? Veľmi ma to trápi aj to, že je liečený aj to že má takto odmieta. Ďakujem +

Niektoré mamy sa ťažko zriekajú svojich detí a ich svadbu berú ako zásah do svojho “vlastníctva”, ktorým je ich syn, či dcéra. Neradi sa “zžívajú” s faktom, že komusi oni patria viac, ako im ktoré sa od malička tak veľmi starali o nich. Táto vnútorná väzba môže zväzovať zvlášť synov, ktorí potom nie sú “vnútorne” […]

SICH drahý Vladyka Milan, srdečne Vás chcem poprosiť o radu. Moja známa má po tridsiatke a od mala je veľmi plačlivá, pesimisticky ladená. V jej srdci je rozšírená silná závisť, hnev, agresia, egoizmus, je veľmi vzťahovačná a konfliktná. Okrem toho trpí úzkosťami. Donedávna sme si mysleli, že len podedila tieto negatívne vlastnosti po jednej svojej rodinnej línii, kt. sa vyznačovala podobným správaním. V poslednej dobe sa jej správanie vygradovalo do takých rozmerov, že sme ju objednali k psychológovi, aby zhodnotil je stav a pomohol jej. Skrsla v nás domnienka, že jej správanie nemusí byť len dôsledok psych. ochorenia, ale do určitej miery to môže byť výsledok pôsobenia zlého ducha.(Nevenovala sa a ani nevenuje okultizmu a podobným praktikám, je vlažná katolíčka.) Je možne, žeby podedila túto duchovnú ťarchu po predkoch? Môžete nám poradiť, prosím, čo by mala urobiť v rámci duchovnej sféry, aby sa je polepšilo? Ako jej môžeme pomôcť my, jej najbližší? Ďakujem Vám za Váš čas a vyprosujem Vám hojnosť Božieho požehnania. 😊 Prosím anonymne.

Odpovedá o. Petričko Sláva Isusu Christu. Bolo by dobre,keby taká osoba mala duchovného otca,spovedníka, ktorý by ju viedol k hľadaniu pokoja v myšlienkach , v srdci.Treba ju trosku nasmerovat k zorientovaniu sa v sebe samej. Vysvetlit, ze tie úzkosti sú z jej vlastného zla,aby nikoho neobviňovala. “Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha […]

Laudetur Jesus Christus. Vladyka chcem sa spýtať prečo sa líšia slová premenenia u rímskokatolíkov a gréckokatolíkov. U rímskokatolíkov sa totiž pri premenení hovorí, že Kristova krv sa vylieva za všetkých, ale u gréckokatolíkov je, že za mnohých. V latinčine to je “pro multis” čo tiež znamená za mnohých, rovnako to je aj v Biblii. Nenarúša takýto nesúlad katolicitu cirkvi?

pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – Grécky originál svätých evanjelií uvádza na relevantných miestach slová „peri pollón“ (Mt 26, 28) alebo „hyper pollón“ (Mk 14, 24), čo pomerne jednoznačne znamená „za mnohých“. Presne takto uvádzajú dané miesto nielen bohoslužobné knihy našej cirkvi, predovšetkým liturgikony, ale trebárs aj latinské preklady Svätého písma a bohoslužobné knihy […]

Pochvaleny bud Jezizis Kristus. Vladyka chcela by som sa opytat ,je Anorexia hriech? mam anorexiu uz 30 rokov som veriaca ale uz som bola chora na anorexiu aj pred mojim obratenim. Trpim nou od svojich 18 rokov, spociatku som si chorobu odmietala priznat ale teraz aj ked uznavam ze som chora neliecim sa a kazdy moj pokus stroskotal mojou vinou. Uz som si na to zvykla a aj moji najblizsi, v rodine to uz neriesime. Bola som na svetej spovedi a citala som v casopise Ruzenec ze anrorexia je hriech obzerstva, myslite si to aj vy. Ak je to tak potom nemozem pristupovat k sviatosti sv. prijimania? Dakujem , Inga

Choroba nieje hriechom, ale trápením, ktoré je potrebné správne zvládnuť. S každou chorobou človek musí zápasiť a jedine s tým, keby vedome odmietal to, čo môže pomôcť k liečbe choroby, by sa mohol prehrešovať voči 5.prikázaniu. Ináč je ťažko hovoriť o ťažkom hriechu, a vôbec o tom, že by vám to malo byť prekážkou sv.spovede, […]

Slava Isusu Christu! Chcel by som sa opytat, ci je v poriadku, ci je bezhriesne pre zenu, ak nosi tie moderne dnes popularne šortky s vysokym pasom, ktore su zarezane az tesne nad zadkom a obnazenu spodnu cast z neho vidno. Urcite si to viaceri, ak nie vsetci vsimli. V uplynuluch rokoch to v nasich krajoch vidno nebolo. Dnes sa s tym clovek stretne bezne na ulici, v autobuse, u lekara, ma to takmer kazda a urcite si myslia, ze je to v poriadku. Co ale muzi, ktori sa na to musia, ci chcu alebo nechcu, pozerat? Pacha zena hriech, i napriek tomu, ze si mysli, ze ho nepacha? Dakujem

Odpoveď dáva členka Rady pre rodinu pri KBS- Mgr. Anna Siekelová: Určite nie je v poriadku, keď žena chodí oblečená tak, že je viac vyzlečená ako oblečená. V prvom rade ide o to, že mnohé ženy a dievčatá si ani neuvedomujú, že oblečenie, ktoré majú na sebe, spôsobuje  u mnohých mužov pokušenie a šliape dôstojnosť žien samotných. Že sa stávajú […]

SISCH. Chcem sa opýtať na sv. prijímanie u detí, ktoré má byť udeľované pri krste a myropomazaní od 1.9.2017. Čítala som články/vyjadrenie, kde sa vysvetľuje, prečo sa k tomu navracia, ale mňa by zaujímali hlavne „praktické“ otázky typu „AKO?“. Táto téma je pre mňa veľmi aktuálna, keďže v polovici augusta čakáme druhé bábätko a prvorodená takmer 2ročná má „iba“ krst + myropomazanie. 1. Neviem si predstaviť ako pár týždňovému bábätku (dcérka bola krstená ako 8 týždňová) je možné podať eucharistiu – bez toho aby nedošlo k zneúcteniu (vypľutiu). Podobne aj neskôr niekoľko mesačné či niekoľkoročné dieťatko môže mať „vypľúvaciu náladu“. 2. Aj keď je eucharistia premenené telo a krv, matéria ostáva zachovaná (chuť, alkohol, lepok – to sa už zohľadňuje napr. u celiatikov…) – ako mám byť „OK“ s podávaním niečoho takého bábätku, ktorému nedávam ani len čistú vodu do 6tich mesiacov, len materské mliečko? 3. Navyše pri vyhľadaní informácií o podávaní alkoholu malým deťom je kopec varovaní o tom, že aj malé množstvo je jedom, nemá sa dávať ani „okoštovať“, deti do 6r nevedia spracovať alkohol, je to pre nich toxické, jed, a pod. Sú k tomu nejaké štúdie alebo aspoň vyjadrenia lekárov – pediatrov, alergológov, psychológov,…? 4. Platí aj pre deti eucharistický pôst (nejesť 1h pred sv. prijímaním)? Z praktického hľadiska by mi to prišlo ako takmer nesplniteľná požiadavka, keďže malé bábätko nevie „vydržať“ a pre staršie je to spôsob utíšenia, zaujatia (nehovorím robiť „bufet“ počas sv. liturgie, ale takmer vždy jej dám aspoň niečo – par chrumiek, tyčinky…). Čiže prakticky by dieťaťu bola táto sviatosť „nanič“, ak k nej nemôže aj tak pristupovať kvôli tomu, že „musí“ jesť alebo „nemôže“ byť na liturgii, lebo vyrušuje. 5. Akým spôsobom odkomunikovať/vysvetliť staršej prečo ona ešte nemôže prijímať eucharistiu, ale jej mladší súrodenec už áno? Je horšia? Neposlušnejšia? 6. Prípadne mohla by staršia (2r) prijať sviatosť eucharistie spolu s mladším súrodencom – pri jeho krste? 7. „Potom“ bude už „len“ 1.svätá spoveď, ak som správne pochopila – akým spôsobom sa na ňu budú deti pripravovať a z akých hriechov sa majú 1x vyspovedať? – Totiž ak „v piatok“ môže ešte ísť na sv. prijímanie ako „doteraz“ a v sobotu/nedeľu má ísť 1x na sv. spoveď, to za ten „jeden deň“ sa to dieťa nejako zhoršilo či zmúdrelo? A potom ďalší týždeň, či mesiac už sa „musí“ spovedať z vecí, ktoré dovtedy „nikto neriešil“. Táto posledná otázka bude aktuálna až za niekoľko rokov a momentálne ma trápi najmenej, no zamýšľam sa nad komplexnosťou akým spôsobom detičky vychovávať a viesť. Ďakujem Mária M.

Tak, ako nám život diktuje prirodzené potreby, v ktorých dieťa postupne dozrieva, tak postupne treba dozrievať aj pre chápanie nadprirodzených. Nič sa nemôže diať “z večera na ráno”. Ak teda chceme dieťa pripraviť na sviatostný život, treba, aby tým žilo pod starostlivým vedením rodičov, a to o to viac, že prijímanie sviatosti už samotným prijatím […]