SICH drahy Vladyka. Moja otazka sa tyka spopolnovaniu po smrti a naslednemu rozptylovaniu popola na roznych oblubenych miestach neboheho. Ako sa na to pozera Cirkev. Mam pocit ze je to cim dalej tym vacsi fenomen.

Inštrukcia Kongregácie pre náuku viery ohľadom pochovávania a uchovávania popola v prípade kremácie s  názvom: “Ad resurgendum cum Christo”, ktorá bola vydaná Rímom pred rokom práve na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15.8.2016, dáva dosť jasné vyjadrenia k danej problematike, na ktorú som už Facebook -om reagoval. Pochovávanie a uloženie “pozostatkov” má mať svoju dôstojnú formu, pretože tu ide o ĺudské telo, ktoré je chrámom Svätého Ducha a nemôže byť rozptýlením popola bez konkrétneho “hrobu”, akoby vymazané z prostredia tejto zeme. A to aj kvôli pozostalým, ktorí sa prídu na hrob pomodliť, ale aj kvôli náznaku filozofického nihilizmu, ktorý odporuje viere v zmŕtvychvstanie. Preto spomínaná inštrukcie v 7. bode jasne nariaďuje: “…nedovoľuje sa rozsypať popol do vzduchu, zeme, alebo vody…či iným spôsobom… ” a v 8. bode pokračuje: “v prípade, že bolo známe želanie zosnulého popol rozsypať,.. musí mu byť podľa normy práva odmietnutý pohreb..” Prejavy toho typu len naznačujú ako málo sa človek stará o to, čo s ním sa stane po jeho smrti, ale vždy dbá o fyzické telo, ktorému chce čosi “nezadefinované” dopriať napr. rozptýlením na mnohé miesta. Pre veriaceho má byť hlavnou starosťou stav jeho duše a neznesvätenie “toho príbytku”, ktorý navonok prezentuje jeho osobu.