SISCH. Chcem sa opýtať na sv. prijímanie u detí, ktoré má byť udeľované pri krste a myropomazaní od 1.9.2017. Čítala som články/vyjadrenie, kde sa vysvetľuje, prečo sa k tomu navracia, ale mňa by zaujímali hlavne „praktické“ otázky typu „AKO?“. Táto téma je pre mňa veľmi aktuálna, keďže v polovici augusta čakáme druhé bábätko a prvorodená takmer 2ročná má „iba“ krst + myropomazanie. 1. Neviem si predstaviť ako pár týždňovému bábätku (dcérka bola krstená ako 8 týždňová) je možné podať eucharistiu – bez toho aby nedošlo k zneúcteniu (vypľutiu). Podobne aj neskôr niekoľko mesačné či niekoľkoročné dieťatko môže mať „vypľúvaciu náladu“. 2. Aj keď je eucharistia premenené telo a krv, matéria ostáva zachovaná (chuť, alkohol, lepok – to sa už zohľadňuje napr. u celiatikov…) – ako mám byť „OK“ s podávaním niečoho takého bábätku, ktorému nedávam ani len čistú vodu do 6tich mesiacov, len materské mliečko? 3. Navyše pri vyhľadaní informácií o podávaní alkoholu malým deťom je kopec varovaní o tom, že aj malé množstvo je jedom, nemá sa dávať ani „okoštovať“, deti do 6r nevedia spracovať alkohol, je to pre nich toxické, jed, a pod. Sú k tomu nejaké štúdie alebo aspoň vyjadrenia lekárov – pediatrov, alergológov, psychológov,…? 4. Platí aj pre deti eucharistický pôst (nejesť 1h pred sv. prijímaním)? Z praktického hľadiska by mi to prišlo ako takmer nesplniteľná požiadavka, keďže malé bábätko nevie „vydržať“ a pre staršie je to spôsob utíšenia, zaujatia (nehovorím robiť „bufet“ počas sv. liturgie, ale takmer vždy jej dám aspoň niečo – par chrumiek, tyčinky…). Čiže prakticky by dieťaťu bola táto sviatosť „nanič“, ak k nej nemôže aj tak pristupovať kvôli tomu, že „musí“ jesť alebo „nemôže“ byť na liturgii, lebo vyrušuje. 5. Akým spôsobom odkomunikovať/vysvetliť staršej prečo ona ešte nemôže prijímať eucharistiu, ale jej mladší súrodenec už áno? Je horšia? Neposlušnejšia? 6. Prípadne mohla by staršia (2r) prijať sviatosť eucharistie spolu s mladším súrodencom – pri jeho krste? 7. „Potom“ bude už „len“ 1.svätá spoveď, ak som správne pochopila – akým spôsobom sa na ňu budú deti pripravovať a z akých hriechov sa majú 1x vyspovedať? – Totiž ak „v piatok“ môže ešte ísť na sv. prijímanie ako „doteraz“ a v sobotu/nedeľu má ísť 1x na sv. spoveď, to za ten „jeden deň“ sa to dieťa nejako zhoršilo či zmúdrelo? A potom ďalší týždeň, či mesiac už sa „musí“ spovedať z vecí, ktoré dovtedy „nikto neriešil“. Táto posledná otázka bude aktuálna až za niekoľko rokov a momentálne ma trápi najmenej, no zamýšľam sa nad komplexnosťou akým spôsobom detičky vychovávať a viesť. Ďakujem Mária M.

Tak, ako nám život diktuje prirodzené potreby, v ktorých dieťa postupne dozrieva, tak postupne treba dozrievať aj pre chápanie nadprirodzených. Nič sa nemôže diať “z večera na ráno”. Ak teda chceme dieťa pripraviť na sviatostný život, treba, aby tým žilo pod starostlivým vedením rodičov, a to o to viac, že prijímanie sviatosti už samotným prijatím prináša mnohé milosti. O podrobnostiach sme už pojednávali v štyroch katechézach, ktoré boli v Košickej eparchií rozoberané v chrámoch, ale zverejnené aj na Facebook-u. O všetkom bolo už pojednávané,  preto z vaších obáv vyberám aspoň obavu o obsahu alkoholu v kvapke vína, ktoré sa samostatne podáva zvlášť nemluvniatkám, ktoré ešte neprijímajú pevnú stravu, lebo majú len “sací reflex”. Aj v prirodzenom lieku podávame “kvapku” jedu, aby nás liek uchránil pred uštipnutím hada v liečivých sérach.  Ak by tento “nadprirodzený liek” proti uštipnutiu “zlého hada”, ktorým je Eucharistia, bol skutočne ohrozením dieťaťa, istotne by sme o tom už mali skúsenosť z miliónov doteraz podaných prijímaní maličkým deťom, lebo táto prax ide už od začiatku kresťanstva, hoci na mnohých miestach bola prerušená. A čo sa týka vypĺutia z “nálady”, od toho je tam rodič, či zodpovedná osoba, ktorá tak ako aj pri iných príležitostiach vie odhadnúť náladu dieťaťa a neťahá ho násilím tam, kde ono nechce. Prijímanie deťaťá nie je “rozkazom”, ale možnosťou, ktorá sa dá vhodné využiť pre duchovný rast rodiča i dieťaťa, ak dospelý chce zodpovedne rozmýšľať o vážnom nadprirodzenom rozmere sviatosti. Ako viete – žiaden pôst nezaväzuje detí do šiestich rokov, ale v tomto období je dobré, ak ho postupne priúčame zdržnanlivosti – napr.najprv od chrumiek v cerkvi, potom od sladkosti i žuvačky… To, že mladšie bude prijímať a staršia – tretiačka sa začne pripravovať na 1.sv.spoveď je vážnou katechézou, ktorá postupne maličkým deťom odkrýva vážnosť hriechu, len to treba vždy robiť s trpezlivosťou a materinskou láskou, s ktorou robíte aj bežné prirodzené veci. Povzbudzujem vás, aby ste o podobných pochybnostiach hovorili vždy s vaším duchovným otcom, ktorý by mal vedieť, ako odpovedať na vaše otazky, avšak aj ja som pripravený vždy reagovať v záujme chápania na to, čo  je potrebné mať zodpovedané pred vlastným svedomím.