SICH drahý Vladyka Milan, srdečne Vás chcem poprosiť o radu. Moja známa má po tridsiatke a od mala je veľmi plačlivá, pesimisticky ladená. V jej srdci je rozšírená silná závisť, hnev, agresia, egoizmus, je veľmi vzťahovačná a konfliktná. Okrem toho trpí úzkosťami. Donedávna sme si mysleli, že len podedila tieto negatívne vlastnosti po jednej svojej rodinnej línii, kt. sa vyznačovala podobným správaním. V poslednej dobe sa jej správanie vygradovalo do takých rozmerov, že sme ju objednali k psychológovi, aby zhodnotil je stav a pomohol jej. Skrsla v nás domnienka, že jej správanie nemusí byť len dôsledok psych. ochorenia, ale do určitej miery to môže byť výsledok pôsobenia zlého ducha.(Nevenovala sa a ani nevenuje okultizmu a podobným praktikám, je vlažná katolíčka.) Je možne, žeby podedila túto duchovnú ťarchu po predkoch? Môžete nám poradiť, prosím, čo by mala urobiť v rámci duchovnej sféry, aby sa je polepšilo? Ako jej môžeme pomôcť my, jej najbližší? Ďakujem Vám za Váš čas a vyprosujem Vám hojnosť Božieho požehnania. 😊 Prosím anonymne.

Odpovedá o. Petričko
Sláva Isusu Christu. Bolo by dobre,keby taká osoba mala duchovného otca,spovedníka, ktorý by ju viedol k hľadaniu pokoja v myšlienkach , v srdci.Treba ju trosku nasmerovat k zorientovaniu sa v sebe samej. Vysvetlit, ze tie úzkosti sú z jej vlastného zla,aby nikoho neobviňovala. “Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo,” Rim 2,9. Nám je zle od nášho zla,ktoré nosíme v sebe.
My si to neuvedomujeme, my hladáme príčinu zla v ludoch, v okolnostiach.
Ked duša koná zlo–súdime, hneváme sa, závidíme–necítime vtedy uzkosť? To je už skutok duše . No my sme zameraní viac na vonkajšie zlo v správaní sa iných voči nášmu egu.Sme slepí. Nevidíme zlo v sebe ,  našej duši,ale v blížnych. Anjeli spievali na betlehemských poliach.”..na zemi pokoj ľudom dobrej vôle..”.Dobrá vôľa to je hľadanie vnútorneho dobra voči blížnemu. Vonkajšie dobrá nerobia ľudskú dušu pokojnou .Stále hromadenie sa zla v srdci človeka,ak nie je ošetrované spovedou a osobným pokáním, môže spôsobiť takéto stavy—vzťahovačnosť, podozrievavosť, rôzne paranoie,závisť, žiarlivosť.To su zlé skutky duše,/človek navonok nemusí ešte robiť nič zlé/,ale  ktoré už privolávajú súženie a úzkosť .Rim 2,9.
Nehovorím, že tu nemôže vplývať aj rodová záťaž, či genetické predpoklady k takémuto sa správaniu.Môžu tam byť aj príčiny z prenátalného obdobia.Mamka mohla mať konflikty s manželom,či s niekym z príbuzných,ked nosila dieťa pod srdcom.I vtedy mohlo byť dieťa nepočuté, či nepriaté rodičmi, hoc donosené, ale prijaté bez radosti a lásky.Príčin môže byť viac.Odporučam duchovné rozhovory s miestným pánom farárom  i návštevu exorcistu ,ale za účelom oslobodzovacích modlitieb,