Odpovedá o. Petričko |
Sláva Isusu Christu. Bolo by dobre,keby taká osoba mala duchovného otca,spovedníka, ktorý by ju viedol k hľadaniu pokoja v myšlienkach , v srdci.Treba ju trosku nasmerovat k zorientovaniu sa v sebe samej. Vysvetlit, ze tie úzkosti sú z jej vlastného zla,aby nikoho neobviňovala. “Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo,” Rim 2,9. Nám je zle od nášho zla,ktoré nosíme v sebe. |
My si to neuvedomujeme, my hladáme príčinu zla v ludoch, v okolnostiach. |
Ked duša koná zlo–súdime, hneváme sa, závidíme–necítime vtedy uzkosť? To je už skutok duše . No my sme zameraní viac na vonkajšie zlo v správaní sa iných voči nášmu egu.Sme slepí. Nevidíme zlo v sebe , našej duši,ale v blížnych. Anjeli spievali na betlehemských poliach.”..na zemi pokoj ľudom dobrej vôle..”.Dobrá vôľa to je hľadanie vnútorneho dobra voči blížnemu. Vonkajšie dobrá nerobia ľudskú dušu pokojnou .Stále hromadenie sa zla v srdci človeka,ak nie je ošetrované spovedou a osobným pokáním, môže spôsobiť takéto stavy—vzťahovačnosť, podozrievavosť, rôzne paranoie,závisť, žiarlivosť.To su zlé skutky duše,/človek navonok nemusí ešte robiť nič zlé/,ale ktoré už privolávajú súženie a úzkosť .Rim 2,9. |
Nehovorím, že tu nemôže vplývať aj rodová záťaž, či genetické predpoklady k takémuto sa správaniu.Môžu tam byť aj príčiny z prenátalného obdobia.Mamka mohla mať konflikty s manželom,či s niekym z príbuzných,ked nosila dieťa pod srdcom.I vtedy mohlo byť dieťa nepočuté, či nepriaté rodičmi, hoc donosené, ale prijaté bez radosti a lásky.Príčin môže byť viac.Odporučam duchovné rozhovory s miestným pánom farárom i návštevu exorcistu ,ale za účelom oslobodzovacích modlitieb, |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
889