Sláva Isusu Christu! Drahý Vladyka Milan, píšem Vám lebo mám problémy v manželstve, som 15 rokov vydatá, máme spolu 3 deti, manžel má už dlhšiu dobu problémy s alkoholom, dnes asi dosť častá téma…boli obdobia, keď abstinoval. ale roky utekajú, a stále sa to zhoršuje, mám svojho manžela veľmi rada, ale keď začne piť, tak vtedy ho dosť ignorujem, samozrejme, že ignorujem tak. že s ním minimálne komunikujem, ale nič iné, to znamená, že nemám pomyslenie na iných mužov alebo podobne. Manžel keď nepije, tak nepije vôbec, ale keď začne, tak to trvá aj niekoľko dni a má problém prestať, prešli sme spolu už kopec lekárov, psychológov a všetko možné, aj liečebne, aj chce s tým prestať, len akosi sa mu to nedarí, náš teraz už bývalý farár nám poradil navštíviť otca Marettu, boli sme aj za ním. viete som už z neho dosť zúfala, chcem mu pomôcť, ale odmieta, keď je opitý a keď je triezvy, tak sa tvári, že nemá problém, keďže sme veriaci, nerozmýšľam o rozvode, aj keď netvrdím, že som nemala niekedy takú myšlienku, ale v decembri som odišla s deťmi od manžela na pár dni, v tom čase bol na preliečení, keď sa vrátil domov, tak ešte asi 2 dni bol sám, a potom som sa s deťmi vrátila, nakoľko mi vyvolával, vypisoval …. no a prečo Vám píšem?, chcela by som vedieť Váš názor na to, ako vy Vladyka vnímate odchod ženy od muža. Viete, my bývame na dedine, kde každý každého rieši, vtedy keď som odišla, jedna skupinka ma odsudzovala, a tá druhá, skôr so mnou súcitila, ja veľmi neriešim, kto si čo myslí, nakoľko sa ani ja nikomu nemiešam do života. A ešte podstatná vec, že manžel je v našej obci starosta, takže samozrejme ho každý rieši ešte viac. Ďakujem za Vašu odpoveď.

Pochválený buď Ježiš Kristus! Vladyka, prosím vás o radu . Som rímokatolík. V našej malej farnosti máme problém s kaplánom. Je u nás tretí rok. My, veriaci už dlho vnímame jeho nevhodné, problémové správanie. Ide o mladú kantorku (25r.) Neustále sú spolu sami . Pán farár slúži omšu, kaplán neslúži ale celý ten čas fajčí s ňou v altánku na fare. Mládež na fare nalieva alkoholom, pili tam skoro do polnoci … Aj už spomínaná kantorka začala fajčiť až odkedy majú k sebe tak blízko. Ťažko to takto do správy všetko opísať, no my čo sa vo farnosti angažujeme viac, vidíme že to naozaj prekračuje všetky medze. Skúšali sme hovoriť aj so spomínanou kantorkou no nemalo to žiaden zmysel pretože všetko poprela a naďalej pokračuje v koketovaní a nevhodnom vzťahu s ním. Oslovili sme aj pána farára , nepripustil síce možnosť že medzi nimi niečo je, no vieme že aj on kantorku viac krát napomenul a upozorňoval na tieto veci ako napr. fajčenie v altánku kým vedľa v kostole prebieha omša, no ona len drzo niečo odvrkla a nemalo to žiaden účinok. Často ju vidno aj večer o 21:00 ísť na faru pričom sme vedeli že tam bol prítomný iba p. kaplán pretože p. farár bol celý týždeň na duch. cvičeniach…Snažili sme sa využiť všetky možnosti ako to vyriešiť, napomenúť no nemá to žiadny efekt a je to len horšie . Obaja očividne nerešpektujú p. farára. So samotným kaplánom sa o ton hovoriť nedá. Nemal by byť kňaz vzorom pre mládež, snažiť sa ich viesť, vštepiť im nejaké morálne hodnoty, byť príkladom? Čo ak ich kaplán naopak podporuje v zlom ? Ako by sme podľa vás mali postupovať v tejto katastrofálnej situácii? Je to naozaj zlé, ľudia sú oprávnene pohoršení, celé mesto o ich lovestory rozpráva…Mrzí nás to, pretože inak v rámci farnosti sa snažil čo sa týka detí ktoré má na starosti aj tak všeobecne, no to o čom som písal vyššie sa nedá akceptovať, tolerovať. Ďakujem za odpoveď!

Pochválený buď Ježiš Kristus, otec Vladyka obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Pred 10 rokmi sme stratili otca, mamka ostala bývať sama. My jej 3 deti už máme v podstate svoje rodiny a bývame príliš ďaleko. Domov chodíme málo, možno tak 5-6 krát do roka Podstata je ale v tom, že mamka si našla priateľa a chce ich vzťah spečatiť svadbou. Nie sme z toho veľmi nadšení, nakoľko sa Mamka úplne zmenila. Nemá na nás čas keď telefonujeme, uprednostňuje a zástava ho na každom kroku, odvrátila sa od rodiny ( z otcovej strany ako svokra ,švagrine, bratranci….) prestala s nimi komunikovať. Proste nevidí nikoho a nič, len jeho. My deti ju úplne strácame, chápeme že je sama a pomoc s oporou od blízkeho človeka je neskutočná vec. Lenže otec Vladyka prosím vás ako ju nestratiť a povedať jej, že nech si to ešte rozmyslí a že nech sa na to pozrie reálne. Vôbec ho nepozná a pritom mu dáva všetko, ako kľúče od domu, detaily z našich životov a proste všetko okolo nej upadá len on je teraz pre ňu niečo viac. Rozprávali sme sa s ňou, nech tomu nechá čas nech ho spozná, nech si ho hneď neberie a hlavne nech si uvedomí, že nás stráca, že on ju kontroluje, manipuluje a žiarli na ňu. Prosím o radu. Ďakujem

Dobrý deň prajem, chcel by som sa spýtať na nejaké praktické rady, ako zmysluplne a radostne žiť život, keď som homosexuálne orientovaný. Viem čo nerobiť: ako u katolíka u mňa homosexuálne vzťahy neprichádzajú do úvahy (ani som žiadne nemal), vstúpiť do manželstva so ženou asi tiež nie je dobrý nápad a kňazom sa tiež nemôžem stať. Niekedy mi však chýba zmysel života. Mám taký dojem, že v cirkvi sa často rieši v súvislosti s nami homosexuálmi najmä to, čo sa nemá, že sa nemajú uzákoniť registrované partnerstvá, adopcie, že nemáme vstupovať do homosexuálnych vzťahov a pod., zo všetkým súhlasím, ale zároveň mi chýba nejaká rada, čo sa teda má. Ako napr. deťom sa povie: nejedz sladkosti, tu máš normálne jedlo, zlodejovi: nekradni – živ sa poctivou prácou, ľuďom ktorí smilnia – nesmilnite, vstúpte do manželstva a prežívajte vzťah a sexualitu v súlade s Božím zámerom, tak isto by ma potešila nejaká rada, keď viem, čo nerobiť – čo namiesto toho robiť, ako žiť naplnený a zmysluplný život, nie život ktorého hlavnou náplňou bude potláčať svoje city. Ďakujem za odpoveď.

Sláva Isusu Christu. Vladyka Milan, začiatkom februára som v piatom mesiaci tehotenstva potratila svoje dieťa. Kým môj manžel a naši rodičia pochovávali nášho syna, ja som v nemocnici bojovala o život(mala som prísť aj o maternicu, ale Boh mi v tom pomohol a neprišla som o ňu). Mala som veľmi silnú infekciu, ktorej zdroj do dnešného dňa lekári nezistili. Chodím po rôznych vyšetreniach, aby sa to zistilo, lebo už päť mesiacov som nepravidelne na ATB liečbe. Prísne mi zakázali v najbližšom čase tehotenstvo, lebo tým by som opäť ohrozila nielen svoj život, ale aj život ďalšieho nenarodeného dieťaťa. Preto sa Vás pýtam, či je v takomto prípade bránenie počatia hriechom. Ak áno, tak čo mám potom robiť. Nehrešiť a tým momentálne ohroziť život dvoch ľudí (môj a nenarodeného dieťatka) a priťažiť manželovi a mojej 5 ročnej dcérke, alebo prestať chodiť do chrámu, aby som sa „nehrala“ na kresťanskú ženu (ako mi to pri spovedi povedal kňaz). Za odpoveď Vám vopred ďakujem.

Dobrý deň, rád by som vedel, či nevnímate v katolíckej cirkvi na Slovensku potrebu viac sa venovať osobám s homosexuálnym cítením. Sám som totiž takto orientovaný. Je to pre mňa neľahký kríž, je mi takto prakticky znemožnené manželstvo (ktoré je aj Cirkvou prezentované ako jedno z najväčších pozemských dobier), nemôžem sa stať ani kňazom. Tieto ťažkosti musím zároveň skrývať, pretože v spoločnosti (aj v cirkvi) sú voči nám hlboko zakorenené silné predsudky. Nepostrehol som veľa snahy zo strany duchovných tento negatívny jav (predsudky voči nám) zmierniť (opravte ma ak sa mýlim). Linku Valentín nepovažujem za dostatočné riešenie. Nie každému musí vyhovovať ich prístup a je tu aj otázka vzdialenosti, aj pre mňa sú to do Košíc stovky kilometrov. Zaujíma ma Váš pohľad na túto problematiku.

Sláva Izusu Christu. Touto cestou by som sa Vám vopred chcela poďakovať za Váš čas a odpoveď, ktorú si pre mňa nájdete. Ide o môjho brata, je starší, má 26 rokov. Mali sme ešte jedného brata, ktorý je už 13 rokov nebohý a ocino nám taktiež zomrel, to som nemala ešte rok. Nebolo to nikdy ľahké a ani nie je, ale z jednej strany ma táto bolesť posilnila… Ale u môjho brata sa to prejavovalo inak, boli s ním problémy už od strednej, keď začal pracovať. Čo zarobil to prepil, hral na automatoch, doma často klamal. Ale ako človek nikdy zlý nebol, pomáhal v záhrade, doma, mal rád deti a podobne. Čo sa alkoholu a automatov týka, tak to prešlo do vážneho štádia, až skončil na odvykačke. Chvíľu bolo dobre, ale akonáhle začal robiť, zarobil peniaze tak sa po nejakej dobe k tomu opäť vrátil. Až skončil aj druhýkrát na odvykačke. S maminou sme vždy stáli pri ňom, dohovárali mu, navštevovali sme ho, podporovali a v podstate odpustili všetky klamstvá, už sa len modlili, aby to už skončilo, aby sme mohli pokojne spávať a vstávať. Druhýkrát, keď bol na odvykačke, tak sa spoznal s jednou ženou, ona bola tiež pacientka, ale na inom oddelení. Mamina to neschvaľovala, pretože bola od neho o viac ako 10 rokov staršia a mala aj dcéru. Veľmi skoro k nej už začal chodiť s taškou a podobne. Ja som vedela, že zákazom tomu aj tak nezabránim, tak som to len prijala a popriala mu nech je šťastný a hlavne nech sa drží, nech nepije a nehrá automaty. Mala som z toho taký pocit, že bol akoby láskou vyhladovaný a čo prišlo, to zobral. Jeho priateľka žila v podnájme z ktorého sa mala odsťahovať a zároveň si kupovala dom, ktorý bolo ešte treba prerobiť, brat bol v zahraničí, tak som navrhla mamine nech na prechodné obdobie kým nepríde brat a kým nevymaľujú nech prídu k nám. Mamina sa s tým už tiež zmierila a prijala veci tak ako sú, že budú spolu. Z prechodného obdobia začalo byť dlhšie obdobie, okolo kúpi domu vraj nastali komplikácie, mala dcéru, ktorá nedodržiavala absolútne poriadok, ani žiaden režim, ja som jej ponúkla moju detskú o ktorú sa vôbec nestarala, papuľovala a bola drzá i k mojej mamine. Mamina sa začala v tom dome cítiť ako hosť, ako keby tam nepatrila. Ona sa väčšinou starala, varila upratovala až nakoniec sa chcela so všetkými porozprávať a nájsť riešenie, ale oni to zle pochopili, odišli a našli si podnájom. A vtedy to začalo, mamine hovorili aby šla preč z domu, nech si nájde podnájom, aby tam mohli oni žiť. Po dedine rozšírili, že brata aj s rodinou mamina vyhodila z domu. Odvtedy sa to len sypalo ako lavína, brat prestal chodiť domov, maminu neoslovuje ani mamina, so mnou sa rozpráva ako s najhorším nepriateľom. Pritom som ho chodila navštevovať a chcela som tie dve veci oddeliť a aj mamina chcela aby sme aspoň my ako súrodenci boli za dobre. Ale ak som mu zavolala, že ako sa má, tak nikdy nemal čas, odpovedal jednoslovne a chladne, čiže to nemalo ani zmysel. Po cca pol roku ich vzťahu ona otehotnela. Ja som to brala ako manipuláciu, keďže mal brat veľmi rád deti a z jej strany mi to prišlo také, že aby si ho udržala pri sebe. Na začiatku, keď sa s nimi ako tak dalo rozprávať som sa pýtala kto budú krstný rodičia, keďže jeho priateľka nemá súrodencov a môj brat má iba mňa, to bola posledná nádej, ktorú som do neho vložila, že snáď zahodí všetko to zlé čo je vo vzduchu a nájdeme si opäť k sebe cestu. Nakoniec zvolili niekoho úplne iného, takmer cudzieho s odôvodnením, že s nimi nekomunikujem. To ma naozaj zranila a bolelo, ale ostala to len prijať. Bratovi kamaráti sa k tomu všetkému tiež vyjadrili, že úplne prišiel o rozum, čo je aj pravda, stratil svoj názor, prestal komunikovať s rodinou, a ak komunikuje, tak naozaj nepekne až to človeka zabolí. Veľmi ma to všetko bolí, čo sa z rodiny týka, tak som mala len jeho a maminu, vnímam, že je na zlých cestách, ale dohovoriť sa mu nedá, uverí a príjme len to, čo mu priateľka povie. Už dlhšie nepracuje, vybrali si pôžičku, zistila som, že má už aj dlhy a takto sa to pomaly rúca ako lavína. Mamina ho z domu vyhlásila, doteraz mal trvalý pobyt tu, kúpili si s priateľkou dom, teda skôr on ho kúpil, tak si mamina povedala že ho vyhlásila, keďže má dlhy, nie že siahnu na mamin dom. A on mi zavolal, kričal po mne, že som mu nezavolala že ho mamina vyhlási, a že sme z neho spravili bezdomovca, pričom kúpili a prerábali dom, tak som nechápala toto obvinenie. A tým, že sa od nás odtrhol, nekomunikovala nechodil domov, tak to mamina spravila aj právom. Cítim sa bezmocná a bolí ma duša, cítim, že aj maminu, veď jedného syna pochovala a ďalší sa za ňu nepriznáva po tom všetkom, čo človek ustál pri ňom. Dohováranie, poprípade nejaká cesta k zmiereniu z jeho strany vôbec nie je, už sa len modlím a dúfam v lepšie, i keď vedome viem, že toto šťastný koniec mať nebude. Prosím o radu, o modlenie, o nejakú nádej. Z celého srdca ďakujem. Pekný deň a požehnanie pre Vás.