Odpoveď dáva o. Petríčko |
Veľmi ťažko je odpovedať na túto otázku,lebo nepoznám dotyčnú osobu,a nechcem sa nikoho dotknúť.Lebo čo sa týka otázky spásy,aj my v katolíckej Cirkvi musíme podla sv.Pavla s bázňou a chvením pracovať na svojej spáse.Nemýliť si vykúpenie so spásou.Vidím niekedy takú laxnosť u niektorých ľudí,…..”ved Boh mi tam na druhom svete všetko odpusti…”Áno,Boh je milosrdný,ale ked ja odídem s duchom v duši,ktorý mi tam nedá prijat Ducha milosrdenstva,s duchom protivným Božej dobrote,to bude tak ako voda nepríjme ohen,hoc by aj chcela. To sú dve rozdielne prirodzenosti, preto aj neláska nemôže prijat Lásku…Tým, že sme vykúpení, neznamená, že sme automatickí aj spasení. Vykúpením sme dostali právo nárok na spásu. Ked je študent prijatý na medicínu, to neznamená, že už je automaticky aj lekárom, alebo že sa už musí stať lekárom, čaká ho dlhé štúdium a skúšky i iné úlohy.Tak je to aj s vykúpením a so spásou. Musíme celý život spolupracovať s Božími milosťami a to práve i cez sviatosti ,modlitbu , zachovávať Božie prikázania, snažit sa získať Božieho Ducha do srdca .Odporúčam modliť sa za tú kamarátku,hlavne aby nenosila v duši zlo. Človek by mal zostať v tej cirkvi, v ktorej sa narodil ,byť verný v malom.No my nie sme oprávnení ju súdiť, ale modliť sa za ňu,aby raz na večnosť neodišla so zlom nejakej nepriazne či s pocitom nejakej povýšeneckosti nad inými kresťanmi,lebo to ju môže najskor odvrhnúť od Boha. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
752