Pochválený buď, Pán Ježiš Kristus! Otec biskup, prosím vás, ako je to s človekom, ktorý odíde z RKC? Stalo sa to mojej veľmi dobrej priateľke, a ja mám strach o jej dušu. Pretože v RKC máme plnosť poznania, obsiahli sme všetky milosti, potrebné ku našej spáse, preto viem, že kto veľa dostal, od toho sa bude aj veľa očakávať. Ona neprestala veriť v Boha, povedala mi, že verí, ale odišla k tzv. pravovernej cirkvi, tak som si musela prečítať na nete, kto sú, čo sú, aby som zistila rozdiely medzi nami. Podľa mňa, je v sekte, o čom ona nechce ani počuť. Nechcem tu rozpisovať všetko, čo mi povedala, ale jej viera je proti RKC a pápežovi. Vraj oni vyznávajú pravú vieru. Bolí ma srdce vždy, keď si na ňu spomeniem, lebo to bola veľmi horlivá katolíčka. Otec biskup, prosím vás, čo sa stane s dušou takéhoto človeka, ktorý hovorí, že už nikdy nevstúpi do nášho kostola? To znamená, že už nikdy nepríjme ani žiadne sviatosti – aspoň nie tak, ako to prežívame my, kresťania, katolíci, za našich podmienok? Dôjde raz ku spáse? Naozaj sa o ňu bojím a bolí ma srdce nad jej rozhodnutím. Ako sa mám ja zachovať? Mám ju neustále presviedčať, že urobila veľkú chybu, keď od nás odišla? Zistila som totiž, že to nemá zmysel, lebo ona je už presvedčená, že tá jej nová cirkev je tá pravá, hoci veríme v toho istého Trojjediného Boha. Ďakujem vám za odpoveď.

Odpoveď dáva o. Petríčko
Veľmi ťažko je odpovedať na túto otázku,lebo nepoznám dotyčnú osobu,a nechcem sa nikoho dotknúť.Lebo čo sa týka otázky spásy,aj my v katolíckej Cirkvi musíme podla sv.Pavla s bázňou a chvením pracovať na svojej spáse.Nemýliť si vykúpenie so spásou.Vidím niekedy takú laxnosť u niektorých ľudí,…..”ved Boh mi tam na druhom svete všetko odpusti…”Áno,Boh je milosrdný,ale ked ja odídem s duchom v duši,ktorý mi tam nedá prijat Ducha milosrdenstva,s duchom protivným Božej dobrote,to bude tak ako voda nepríjme ohen,hoc by aj chcela. To sú dve rozdielne prirodzenosti, preto aj neláska nemôže prijat Lásku…Tým, že sme vykúpení, neznamená, že sme automatickí aj spasení. Vykúpením sme dostali právo nárok na spásu. Ked je študent prijatý na medicínu, to neznamená, že už je automaticky aj lekárom, alebo že sa už musí stať lekárom, čaká ho dlhé štúdium a skúšky i iné úlohy.Tak je to aj s vykúpením a so spásou. Musíme celý život spolupracovať s Božími milosťami a to práve i cez sviatosti ,modlitbu , zachovávať Božie prikázania, snažit sa získať Božieho Ducha do srdca .Odporúčam modliť sa za tú kamarátku,hlavne aby nenosila v duši zlo. Človek by mal zostať v tej cirkvi, v ktorej sa narodil ,byť verný v malom.No my nie  sme oprávnení ju súdiť, ale modliť sa za ňu,aby raz na večnosť neodišla so zlom nejakej nepriazne či s pocitom nejakej povýšeneckosti nad  inými kresťanmi,lebo to ju môže najskor odvrhnúť od Boha.