Ako je to s odpustkami u ľudí, ktorí sú fajčiari. Aj keď sa vyspovedám, tak pripútanosť k hriechu mám asi stále, čo? A keď už sú tu tie brány, rada by som to vedela. Dominika
Píšem Vám už naozaj z posledných síl. Neviem ako mám zvládať všetky problémy, prekážky, ktoré mi tento život podáva. Cítim, že sa snažím, to všetko vydržať s Bohom ale nejde to. Niekedy sa hnevám, že nič neurobí, nezmení. Vracajú sa mi sklamania a bolesti z minulosti, o ktorých viem, že som sa s nimi nevyrovnala a neodpustila ich, no veľmi chcem. Tieto sklamania mi ničia vzťahy a hlavne mňa a môj pokoj. Ťažko zvládam problémy. Ale chcem to zmeniť, viem, že s Bohom je možné všetko, no neviem ako mám začať, urobiť prvý krok na ceste k uzdraveniu. Lucia
Ako konkrétne treba vyznávať hriechy pri svätej spovedi? Mám na mysli problém prílišnej konkrétnosti alebo prílišného zovšeobecňovania. Ako nájsť vhodný balans? Čo robiť dovtedy, kým človek nemá osobného spovedníka a nemá mu kto konkrétne poradiť? Čo robiť, ak človek zabudne vyznať nejaký ťažký hriech?
Niekedy mám dojem, že dnes je už nejakou nevyhnutnosťou patriť k nejakému hnutiu alebo pod., že už nestačí farské spoločenstvo. Aký mate názor? Je to lepšie pre duchovný rast?
Ako sa dobre a svedomite pripraviť na generálnu svätú spoveď, čo je potrebné urobiť, a ako sa modliť?
Neviem, či len v mojom okolí, alebo to vníma aj okolie okolo mňa, že mladí vo veku nad 28 rokov, ktorí by už mali rozmýšľať nad rodinou, si poriadne nevedia nájsť životného partnera (len krátkodobé vzťahy). V čom môže byť príčina? Vidím vtom obrovský problém, ktorý sa bude len zväčšovať.
Nie som mladá, skôr vo veku, mám však problém s tým, že liečim, alebo sprostredkujem liečenie pomocou anjelov, archanjelov, aj Pána Ježiša, aj Svätého Ducha. Je mi ľúto, že nemôžem pomôcť všetkým, kto čo to potrebuje, nakoľko to Cirkev zakazuje, a ľudia sa boja ,že hrešia, keď prídu za mnou. Veď aj Pán Ježiš tiež liečil, ja sa necítim vinná, ba ma teší, keď môžem pomôcť. Na tento svet som prišla, aby som ľuďom pomáhala, preto sa o to snažím. Emília
Prečo niekedy ľudská fyzická bolesť nemá koniec (dlhé časové obdobie), aj keď nádej umiera posledná. Vychováva si nás Boh aj bolesťou? Ako z toho von? Prečo neurobí zázrak, keď sa človek s niečím dlho trápi a nevidí koniec utrpenia. Baví to Boha dívať sa ako trpíme? To hádam nie. Stále sa úprimne modlím a čítam Sväté písmo, z ktorého sa snažím poučiť. Strácam nadej niekedy v Božie milosrdenstvo.