Mám oblasť v živote, ktorú potrebujem vyriešiť a budem vďačný za Vaše nasmerovanie. Už dlhšiu dobu sa stretávam so strachom. Nemám na mysli strach ako občasnú reakciu mysle, alebo „brzdný“ mechanizmus, ktorý človeka chráni pred niečím život ohrozujúcim. Ide skôr o to, že mám pocit, akoby niečo vo mne neustále hľadalo niečo, čoho sa mám báť. V zapätí mi prichádzajú na um tie najdramatickejšie a najdrastickejšie scenáre ako to môže skončiť. Ten pocit ma celého pohltí, zažívam stavy paniky, úzkosti, minule mi dokonca prišlo tak nevoľno, že som skoro odpadol. Viem, že ak zotrvávam vo vnútornej modlitbe, mysľou pripútaný k všemohúcemu Bohu, takýto problém nemám. Podľa psychiatra a psychológa som úplne v poriadku. Je niečo v mojom duchovnom živote, na čo by som mal dávať väčší dôraz, aby som takéto panické stavy už viac nezažíval? Zároveň Vám chcem poďakovať za duchovných otcov, ktorých Boh skrze Vás poslal do našej farnosti do mesta takmer na brehoch Šíravy. Ako mladému človekovi mi viackrát ukázali tú správnu cestu. Rovnako aj Vaše, chvála Bohu, pomerne časté návštevy sú pre mňa vždy hlbokým obohatením duše.
Strach je emócia, ktorá okrem psychologického pozadia môže mať aj duchovný charakter. Totiž zlý duch pokúša nielen výslovne k hriechu, ale cez strach chce naviesť až stav bezmocnosti a beznádeje, ktoré človeka vedú k mnohým omylom a chybám. Preto je potrebné s vnútorným strachom bojovať ako s pokušením a s pomocou modlitby i sviatosti prekonávať […]