Hľadám svoje miesto v Cirkvi. Mám za sebou život, na ktorý nemôžem byt hrdá. Teraz sú prezentovane hlavne rodiny, ktoré sú úžasné, žijú nádherne. Mladí ľudia, ktorí sa úprimne snažia. Ja sa modlím za mladých, ďakujem za také rodiny, ale cítim opak, pôsobí to na mňa vyčítavo. Často ma premkne pocit, že čo ja robím v Cirkvi, mám chuť otočiť sa v chráme a odísť. Kde sa zaradiť? Prosím pomodlite sa za mňa.

Nikdy nehovorte, že hľadáte svoje miesto v Cirkvi, lebo vy ho máte pridelené krstom a nikdy ste sa ho nezriekli. To, že nás život povláči po mnohých kútoch, neznamená, že tu v cerkvi nie sme doma. Staré latinské heslo hovorí: Ubi páter ibi patria (Kde je otec, tam je otčina). Našim Otcom je Boh a len pri ňom sme doma, teda v dome Božom – v chráme. Možno ste prišli o pocit rodinného domova, ale toho Božieho domova sa nezriekajte, lebo len ten je večný. A hoci sa cítite nehodná, to je dobré, lebo Ježiš práve takých prijímal s láskou, a nie takých, ktorí si o sebe namýšľali, ako farizej. Poznáte podobenstvo o hriešnom mýtnikovi, ktorý sa neodvážil pozdvihnúť oči k nebu a bil sa v prsia hovoriac: Bože buď milostivý mne hriešnemu. Ježiš na neho zareagoval slovami: Tento odišiel z chrámu ospravedlnený… Preto nebuďte smutná z toho, že nedosahujete azda to, čo mladé rodiny, ale prajúc im, aj sebe doprajte spočinutie v Božom náručí. Zvlášť teraz nás Cirkev pozýva k milosrdnému Otcovi, keď slávime mimoriadny jubilejný Rok milosrdenstva. Istotne sa aj ja budem modliť za Vás, aby Vás nikdy nepremkol pocit cudzoty v Cirkvi, ani myšlienka otočiť sa a odísť, lebo ani Ježiš od vás neodchádza, lež si Vás našiel a teší sa viac, než z ostatných. Teraz už len pokáním a modlitbou dotiahnite to, čo azda ešte k spokojnosti chýba a potom si už len užívajte blízkosť Boha, ktorý sa nikdy nevzdiaľuje od človeka.