Ako odpovedá naša cirkev na argumenty protestantských cirkví, ktoré stoja za odmietaním mariánskeho kultu. Taktiež by som sa chcel opýtať, či nemáte tak ako ja pocit, že vplyvom rôznych duchovných spoločenstiev, čoraz viac mladých ľudí stráca mariánsku úctu a či tento problém nebude potrebné riešiť.

Katolícka cirkev dnes nevstupuje do konfliktov s ostatnými kresťanskými cirkvami ani v prípade rozporov v teologickom chápaní právd viery, čím im ale nedáva za pravdu, ale pre svojich veriacich zdôrazňuje starobylé učenie koncilov. Predpokladá sa, že veriaci by už mali vedieť obhájiť svoje postoje k pravdám viery natoľko, aby rozpoznávali, čo je vlastné katolíckemu učeniu […]

Jsem exarchou Chorvatské pravoslavné církve a mě i naše věřící by zajímalo, zda a za jakých kanonických podmínek a okolností (východní a západní kodex) smí naši věřící (pravoslavní) přistoupit k Eucharistii a vyhledat možnost zpovědi z rukou katolických ordinářů. Na rozdíl od katolické církve náš klérus je rozptýlen po zemi dosti řídce. V Kristu † Gavrilo, exarcha Chorvatské pravoslavné církve (mjjk@atlas.cz)

Drahý vladyka Gavrilo! Úprimne ma potešila Vaša starostlivosť o všetkých Vašich veriacich, preto hneď dávam právne stanovisko Katolíckej cirkvi ohľadom prijatia tajomstiev, ktoré rovnako verí aj Pravoslávna cirkev. Prajem Vám veľa síl pri napĺňaní Kristovho poslania pre spásu všetkým. † Milan CCEO: Kán. 671 § 3.: „…katolícki vysluhovatelia dovolene vysluhujú sviatosti pokánia, Eucharistie a pomazania […]

Na dnešnej večierni sme čítali čítanie z knihy Genesis, kde nás zaujala zdanlivo nenápadná veta.: „Nato Boh povedal: Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby“ (Gn 1, 26 –pozn). Čo sa vyjadruje týmto množným číslom? Vysvetlivky vo Svätom písme vydanom Spolkom sv. Vojtecha hovoria, že možno Boh akosi slávnostne rozhoduje pred celým nebom, ale neistota toho výkladu nám dáva priestor na uvažovanie, rozmýšľali sme, že by to mohlo byť akési potvrdenie a vyjadrenie pôsobenia celej Presvätej Trojice pri akte stvorenia? Ako to vidíte Vy?

(Odpoveď pripravil o. Róbert Jáger) Na náš obraz. V knihe Genezis Boh uvažuje nad stvorením človeka na „náš“ obraz. Vysvetľovať tento pojem vo vzťahu k nebeskému dvoru je problematické, lebo nakoniec Boh stvorí človeka na Boží obraz a nie na obraz Božích tvorov alebo poslov, čo by bolo ekvivalentom nebeského dvora. Kľúčom k pochopeniu je […]

Reagujem na otázku zo Sloviniek – podľa autorky spomenutej otázky, ich kňaz tam hlása pravoslávnu dogmatiku o posmrtných mýtniciach, ktorá nie je zlučiteľná s katolíckou náukou cirkvi. Doc. Imrich Belejkanič v učebnici pravoslávneho bohoslovia na s. 199 sám píše, že podľa pravoslávnej náuky – „existencia očistca nemá biblický základ a je v protiklade s pravoslávnym chápaním spasenia ako „theozisu“. Keďže Katolícka cirkev jasne definuje pojem očistec v KKC: „Každý človek hneď po smrti dostáva večnú odplatu […] na osobnom súde […]: alebo prejde očisťovaním, alebo hneď vojde do nebeskej blaženosti, alebo sa hneď naveky zatratí” (1022), chcel by som vedieť, ako to chápe Gréckokatolícka cirkev. Ak pripustíme mýtnice, potom musíme zamietnuť aj osobný definitívny súd v momente smrti (Florentský a Tridentský snem) a budeme musieť prijať pravoslávne učenie len o nejakom dočasnom súde (Belejkanič, I., Dogmatika, s. 192), že z pekla sa dá ešte po smrti vyslobodiť do posledného súdu – cez spomenuté mýtnice. Ba nakoniec prídeme k tomu, že peklo bude len do posledného súdu, ako to tvrdil Origenes a že aj diabli nakoniec prídu do neba (apokastasis pantón). Táto náuka bola odsúdená ako heréza. Píšem túto otázku preto, lebo v diskusii vznikla pozitívna odozva od gréckokatolíkov (zrejme preto, lebo ich pomýlila všeobecná fráza „starootcovské tradície“). Je teda nutné, aby gréckokatolíci verili v očistec a nie eschatologickej pravoslávnej náuke o mýtniciach?

Nechce sa mi veriť tomu, aby gréckokatolícky kňaz, ktorý pred kňazskou vysviackou prisahal pred Bohom, že v poslušnosti voči rímskemu prestolu bude ohlasovať pravé katolícke učenie, sa dopustil tak závažnej neposlušnosti s nesprávnym výkladom právd viery. To, že sme sa aj my na gréckokatolíckom náboženstve pred prvým svätým prijímaním terminologicky učili o „mytarstve“ – mýtnici, […]

My gréckokatolíci veriaci zo Sloviniek sme ináč orientovaní ako iní v eparchii? Prečo? Napr. Sviatok Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista sa u nás neslávi, toho roku ani liturgia nebola. Nedeľa Krista Kráľa – ľud slávi (povinné antifóny), kňaz sa o tom sviatku nezmieni vôbec. Korunku Božieho milosrdenstva sa v kostole nemáme modliť lebo to nie je naša modlitba. My máme mýtnice nie očistec. Krížová cesta sa u nás nemodli už päť rokov. Je tu ešte viac odlišnosti, ktoré sú iné než v iných gréckokatolíckych farnostiach. Je to správne? Veronika

Cirkev, na ktorejkoľvek úrovni (rodiny, farnosti, eparchie, metropolie), musí byť orientovaná len jedným smerom – na Boha. Avšak cesty, ktoré k nemu vedú sú rôzne. Jedna, pre nás asi dosť známa, je cez krížové cesty, adorácie, korunku… (nazvime ju latinská cesta – tradícia), iná je cez modlitbu Efréma Sýrskeho, liturgie vopred posvätených darov, kánon Andreja Krétskeho, […]

Ako rozumieť filioque. Aký je rozdiel vo vyznaní viery medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou?

(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš) Svätí Otcovia, ktorí sa zišli na prvých dvoch ekumenických snemoch v rokoch 325 a 381 po Kristovi, zostavili takzvaný Nicejsko-konštantínopolský symbol, teda vyznanie viery, ktoré používame dodnes (jeho originál je grécky). Pokiaľ ide o Svätého Ducha, slávnostne vyhlásili, že vychádza z Otca. Nepochybne sa inšpirovali Jánovým evanjeliom (15, 26), hoci použili odlišnú predložku (nie […]

Možno je to už veľakrát zodpovedaná otázka no skúsim sa opýtať: Prečo voláme Pannu Máriu nepoškvrnenou, keď prišla na svet prostredníctvom pohlavného styku a teda poškvrnená dedičným hriechom? Veď jediný, ktorý prišiel bez prirodzeného počatia bol Pán Ježiš Kristus. Veď nešlo práve o to, aby sa narodil bez dedičného hriechu. Tým pádom by aj Mária mohla byť spasiteľ, načo by potom Boh posielal Ježiša.

Otázka obsahuje niekoľko dôležitých pod otázok. Jednou z nich je spása – spasiteľ: je spása závislá na stave „bez dedičného hriechu?“ Každý kto sa narodí bez dedičného hriechu je spasiteľ? Ďalšou otázkou je „načo prišiel Ježiš?“ A/ Hlavná otázka znie: prečo je Mária nepoškvrnenou? O tomto fakte sa dozvedáme z anjelovho pozdravu (Lk 1, 26 – 38). […]

Prečo „katholikin“ [všeobecný] z gréckeho vyznania viery je sobornuju [koncilový], po slovansky? Je to zlý preklad? Alebo tieto dve slová znamenajú to isté?

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že preklady gréckych bohoslužobných textov do cirkevnej slovančiny sú mimoriadne presné, spravidla doslovné, a veľmi spoľahlivé. Toto konštatovanie sa týka aj nicejsko-konštantínopolského vyznania viery. Argumentov by mohlo zaznieť mnoho, preto sa musíme obmedziť na dva, ktoré sú kľúčové. Po prvé: Tento preklad vyznania viery sa používa už celé storočia, a to všetkými slovanskými […]

Prečo katolíci považujú za hlavu Cirkvi Svätého Otca, pápeža, keď hlavou Cirkvi je Ježiš Kristus?

Katechizmus nás učí rozoznávať viditeľnú a neviditeľnú hlavu Cirkvi. Ježiš totiž veľmi dobre vedel, ako je to s človekom, ktorý si začne vysvetľovať veci po svojom, ak ho viditeľná autorita neupozorní na omyl, preto sv. apoštolovi Petrovi povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev…“ (Mt 16, 18). A po vzkriesení pred […]

Mam dva zásadní dotazy ohlédne viry: V Boha věřím, k víre mne přivedla babička ale lze jinak prokázat existenci Boha. Další otázka se týká církve: Která je ta správná a proč je jich tolik?

Zásadné odpovede existencionálneho charakteru každý človek zakladá „iba“ na viere – buď viere v hypotézy a domnienky vývojovej teórie, alebo viere v absolútnu Bytosť v rozličných formách náboženského myslenia, cez ktoré sa v zásade musí nájsť odpoveď na základné otázky života: 1/ Ako mohlo z ničoho povstať to všetko, čo nás obklopuje? 2/ Ako z neživej […]