Jsem exarchou Chorvatské pravoslavné církve a mě i naše věřící by zajímalo, zda a za jakých kanonických podmínek a okolností (východní a západní kodex) smí naši věřící (pravoslavní) přistoupit k Eucharistii a vyhledat možnost zpovědi z rukou katolických ordinářů. Na rozdíl od katolické církve náš klérus je rozptýlen po zemi dosti řídce. V Kristu † Gavrilo, exarcha Chorvatské pravoslavné církve (mjjk@atlas.cz)

Drahý vladyka Gavrilo! Úprimne ma potešila Vaša starostlivosť o všetkých Vašich veriacich, preto hneď dávam právne stanovisko Katolíckej cirkvi ohľadom prijatia tajomstiev, ktoré rovnako verí aj Pravoslávna cirkev. Prajem Vám veľa síl pri napĺňaní Kristovho poslania pre spásu všetkým.

† Milan

CCEO: Kán. 671 § 3.: „…katolícki vysluhovatelia dovolene vysluhujú sviatosti pokánia, Eucharistie a pomazania chorých veriacim v Krista východných cirkví, ktoré nemajú s Katolíckou cirkvou plné spoločenstvo, ak to dobrovoľne žiadajú a sú riadne disponovaní; platí to aj o členoch iných cirkví, v ktorých uvedené sviatosti sa uznávajú za platné a sú podľa úsudku Apoštolskej stolice v rovnakom položení ako uvedené východné cirkvi.“

Katolícka cirkev, hlavne v nebezpečenstve smrti, ale aj pri nemožnosti dostať sa k vlastnému vysluhovateľovi, umožňuje vo vlastnom spoločenstve prijímať nekatolíckym kresťanom Eucharistiu, ale aj sviatosť pokánia a sviatosť pomazania chorých. Pri tom sa treba pri udeľovaní svätej Eucharistie nekatolíkom pridržať zásady Svätého Otca Jána Pavla II., ktorú uviedol v svojej encyklike Ecclesia de Eucharistia: „Nie je možné dať sväté prijímanie osobe, ktorá nie je pokrstená alebo odmieta úplnú pravdu viery o eucharistickom tajomstve. Kristus je pravda a vydáva svedectvo pravde (porovnaj Jn 14, 6; 18, 37), preto sviatosť jeho tela a krvi nepripúšťa pretvárky.“ Tak isto je potrebné vyhýbať sa čo i len náznakom prozelytizmu.