Prosím Vás o radu. Som strašne zúfalá z mojej mamky. Pred 8 rokmi sa moji rodičia rozviedli, lebo mamka pila. Aj ocko pil, ale teraz vidím, že ockovi ten rozvod pomohol. otvoril si živnosť, stará sa o sestru, ktorá je doma. Majú krásny vzťah a aj náš sa veľmi zlepšil. Predtým som mala z neho strach, bil mamku, aj mňa udrel, chodili k nám policajti. Stále nám vravel, že mama pije, ale my sme mu neverili, a že on je z toho nešťastný. Lenže on sa naozaj zmenil, akoby to, že nie je s mamou každý deň ho ozdravilo. No mamka pije ďalej. Narobila kopec dlhov, nestarala sa o nás. Celé dni len spala opitá doma. O každú prácu prišla akú si našla. Ja som doštudovala a odišla z domu. Teraz bývam ďaleko, a mám svoju rodinu. Moja stredná sestra prišla za mnou a ostala len najmladšia. Nebyť ocka, tak neviem, čo by s ňou bolo. Aj teraz je na antidepresivách, lebo bývanie s mamou nezvláda. Ale nechce odísť bývať k babke, alebo k otcovi, lebo sa bojí, že keď odíde, tak sa mama zabije. Má také dlhy, že ich zdedia ešte aj naše deti, nie len my. Snažili sme sa jej dohovoriť, vyhrážať, našli a zariadili všetko pre liečenie, ale ona si je istá, že len keď má prácu, tak sa to zlepší ale aj teraz má prácu a stále chodí opitá. My sme z východu, a ona pracuje v B… a od všetkých čo tam naša rodina býva si už požičala. Ona vie, že nemá z čoho vrátiť, ale aj tak si požičiava a prvé čo si kúpi, je alkohol a cigarety; strieda mužov. Moja najmladšia sestra už videla u nás toľko mužov, až to nie je zdravé. A hovorí, že vždy keď ide domov, tak jej najprv zavolá, lebo sa bojí, že keď príde, tak ju nájde mŕtvu. Už som sa vyhrážala, že neuvidí vnúčatá, už som s ňou plakala, odpustila všetko, trikrát sme jej zaplatili exekútora. Už nemám silu. Nechápe naše prosby. Prvé Vianoce čo sme prišli so synom k nej sa tak opila, že sme ani nemali sviatočnú večeru. Aj napriek tomu som si k nej sadla a dali sme jej darček. Myslela som, že vnúčatá ju obmäkčia, ale ani to nezabralo. Naposledy sme boli doma na krste a bola doma 4 dni a ani raz triezva. Skoro si sadla na synčeka. Nechcem ju stratiť, ale už nemám silu prosiť, plakať, trápiť sa. Musím sa postarať najprv o svoju rodinu, ochrániť svoje deti, a aj keď mi puká srdce, keď si to priznávam, ale musím ich ochrániť aj pred ňou. Už to vzdávam. Prestala som sa jej ozývať, dvíhať jej telefóny, a bojím sa, že keby mi zazvonila dole pod bytovkou tak ju pošlem preč. Aj keď som si istá, že nebude mať ani na lístok naspäť. Manželov otec zomrel na ulici ako bezdomovec, ktorého deti nevedeli ani identifikovať. S jeho mamkou sa rozviedli pred 22 rokmi, lebo prepil všetko čo mali a tiež ich bil. Bojím sa, že moja mamka dopadne rovnako. Na druhej strane si občas myslím, že keby zomrela, snáď by to oľutovala v poslednej chvíli a dostala by sa do očistca. Nikomu by už neubližovala. Prosím, pomôžte, poraďte, bojím sa o ňu aj o nás.