Ako sa mám vyrovnať s tým, že som prišla o bábätko (7. týždeň tehotenstva). Keby som aspoň pochopila prečo, tak by som to možno zvládala ľahšie.

Sú situácie, ktoré pochopíme až s odstupom času resp. až na večnosti, tak ako je tomu aj v iných zložitých momentoch života. Možno je to neadekvátne prirovnanie, ale ani malé dieťa nechápe logiku dospelých, rovnako môže aj dospelý človek nepochopiť Božiu logiku. Pre dieťa je dobré, ak sa stotožňuje s tým, čo od neho žiada otec, či mama, lebo oni vnímajú aj okolnosti, a pre každého z nás je dobré, ak prijme Božiu „logiku,“ lebo on hodnotí život z inej a vyššej perspektívy. Tu mi nepatrí „filozofovať“ o skrytej vade, alebo postihnutosti nenarodeného dieťaťa, či inej zaťaženosti, ktorú by ste možno ťažko zvládli, lebo je tu fakt, ktorý na Vás ťažko dolieha a treba sa s ním zmieriť. A to tak, aby tým neutrpela Vaša viera a aby ste s nádejou pozerali do budúcna, lebo Boh neopúšťa tých, ktorí v neho dôverujú.

Ďakujte Bohu, že Vám teraz dal pocítiť predchuť materstva, aby až to bude jeho vôľa, ste si v plnosti dokázali raz vychutnať veľkosť povolania k materstvu, ktoré mnohé ženy nevedia doceniť, ani pochopiť.

A čo sa týka bábätka, je v „dobrých rukách“ toho, ktorý nás stvoril a učinil a on nie je nespravodlivý, lež je milosrdný.

Preto sa budem s Vami modliť i obetovať sväté liturgie, aby Vám dal čím skôr radosť z nového života a istotu, že Boh je stále s Vami a ochrana Božej Matky Vás sprevádza.