Hľadám odpoveď na otázku prečo je ľudská láska pominuteľná – myslím medzi mužom a ženou.

(Odpoveď pripravil o. Róbert Jáger)

V otázke o pominuteľnosti lásky medzi mužom a ženou máme dve roviny: prvá ja jazyková; slovenčina a v podstate všetky ďalšie jazyky nedokážu rozlíšiť jednotlivé úrovne vzťahu. Všetko sa zakrýva termínom láska. Druhý problém je „fázovitosť“ vzťahu. V prvej fáze vzťahu je zamilovanosť, ktorá je charakteristická sympatiou a erotickým iskrením. Táto fáza pokračuje vzájomným poznávaním sa, kde môže vyrásť priateľstvo, a nakoniec rozhodnutie kráčať spolu životom. To, čo sa v ozajstnom vzťahu možno vytratí je silné emotívno-erotické iskrenie. Tu prichádza na pomoc gréčtina Nového zákona. Spolu s klasickou gréčtinou pozná pomenovanie pre fázu erotickú a sympatickú: eros a filia. Priateľské obdobie označuje filia, ale najvyšší stupeň lásky nie je ani jedno z predchádzajúcich. Je ním agapé, láska, ktorá nezávisí od emócií, od sympatií, ale je založená na „konaní dobra“ nezávisle na odpovedi, nezávisle na pocitoch, nezávisle na sympatiách. Takouto láskou je Boh podľa slov Jána apoštola (1 Jn 4, 8). Až zrelý vzťah, v ktorom dôležitosť má nie emotivita a erotika ale dobro pre druhého, až tento vzťah možno nazvať agapé. Toto zostane naveky: agapé konanie dobra. Svedčí o tom apoštol Pavol: láska agapé nikdy nezanikne (1 Kor 13, 8).

Vo Vašej otázke možno rezonuje aj narážka na manželstvo vo večnosti. Ježiš jasne odpovedá na otázku saducejov, že v nebi ľudia budú žiť ako anjeli bez manželského zväzku, bez plodenia detí, bez povinnosti starať a vychovávať ich (Mk 12,18 27). Toto však neznamená, že by sa stratila láska-agapé a spoločenstvo osôb. Všetko dostáva nový charakter, podľa slov apoštola Jána nové nebo a nová zem (Zjv 21, 1). Nebo a zem boli aj predtým, ale uskutoční sa niečo nové, kvalitatívne lepšie. Dôraz je teda na „nové – nová.“ Náš doterajší ľudský život dostane novú kvalitu. Vzťah osôb teda zostáva, ale bude iný, lepší. taký, ako si to človek nedokáže ani predstaviť (1 Kor 2, 9).