Milí Vladyka Milan. Dlho som nachádzala v sebe odhodlanie napísať Vám. Začnem asi takto, keď som mala 12 rokov, mňa a brata opustila mama. Bolo to tým, že nezvládla starostlivosť o mňa a môjho brata, tak jednoducho odišla(doteraz nevieme kde sa nachádza už je to mu 10 rokov) je pravda, že vtedy nám hrozil detský domov, pretože otec nevedel či sa dokáže o nás postarať, ale nakoniec sa nás ujal. Nevravím detstvo bolo ťažké, lebo brat bol 1 na ZŠ musela som ho vychovať, pretože otec musel pracovať, ale nechýbalo nám nič, mali sme všetko čo ostatné deti. Ale prejdem k veci. Tak ako čas plynul a roky tiež dospeli sme. Nevravím, boli sme ako každé deti v puberte, ale všetko s mierou. Teraz po týchto rokoch otec troska viac prijíma alkohol ako by mal a neraz nám vyčíta, že mohli sme alebo mali sme skončiť v decáku a vlastne hľadá na nás chyby, ktoré mal hľadať na našej mame. Neraz nám vyčíta, že nie sme pracovitý, lebo iné deti pracujú na záhradách a neviem čo ešte, ale úprimne vám poviem, nepoznám svojich rovesníkov, ktorý by pracovali toľko koľko ja z bratom. Tým pádom, že viac požíva alkohol vznikajú hádky aj kvôli banalitám, ktoré niekedy nemajú zmysel. Čo sa týka ešte matky. Ta narobila dlhy a otec ma stále problém stým, že aj jeho okradla o peniaze. Ja viem deti si rodičov nevyberajú ale obaja pracujeme prispievame do domácnosti. Jednoducho nenachádzam niekedy slova na jeho správanie. Pripadám si ako v jednom bludisku. Už som rozmýšľala, či na jeho správanie nemôže mat vplyv niečo negatívne. Rozhodla som sa vám napísať aj preto aby ste ma troska nasmerovali, čo možno robiť alebo ako konať, lebo tento stav ma dosť psychicky vyčerpáva a rozmýšľam že natrvalo opustím domov. Dúfam, že nájdete pre mňa par slov. Za odpoveď vám ďakujem a želám pokojný a požehnaný deň.

Predovšetkým je potrebné zachovať si vnútorný pokoj a lásku k otcovi, ktorý asi až teraz prežíva sklamanie z odchodu matky. Často je to tak, že v núdzových situáciách sa človek zachová statočne, ale keď sa to pominie, začne sa “ĺutovat” a hľadá na všetkých chyby, ktoré ho obrali o kus života. Vtedy, ako popisujete sa snažil postarať o potrebné, ale teraz, keď už aj vy ekonomický pomáhate, začína piť. Už necíti tú núdzu, ktorá ho zmáhala vtedy, keď ste ostali sami, ale z minulosti sa mu vrátila do vedomia tá krivda, o ktorej vtedy nemal čas rozmýšľať, a dnes sa ju snaží “zaliať” alkoholom. Treba hľadať spôsob, ako mu pomôcť, lebo ako sám muž v domácnosti dokázal aj s vašou pomocou dosť veľa a istotne to, čo dnes robí je z akejsi bezmocnosti, v ktorej vie, že sa mu nevráti nič z toho, čo mohol prežiť v usporiadanej rodine. Môžete ho vtiahnuť do rodiny znova len svojou rodinkou, ktorú si v usporiadanosti založíte vy, ako jeho deti a prizvať ho so všetkou láskou k účasti na rodinnom živote. Preto sa snažte nedávať mu dôvody pre pochybnosť, že vám sa zopakuje to isté, čo sa prihodilo jemu, azda kvôli vášmu zdanlivému nezáujmu o prácu, lebo on môže žiť aj v akýchsi vnútorných pochybnostiach a sám vie, že už nebude mať dosť síl, aby vám pomohol. Teraz však je veľmi dôležité uchrániť ho do alkoholu, ktorým on chce čosi “riešiť “, ale nemusí si uvedomovať, že je to cesta zlým smerom, lebo pritom si nachádza aj nepravých kamarátov “z mokrej štvrte”.

Budem sa modliť za vás, a aj vy hľadajte pomoc u Boha, ktorý vie najviac poradiť i pomôcť, lebo je náš naozajstný Otec.

+Milan.