Ako je to s príslovím: „Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje?“ Na jednej prednáške o. Jozefa Maretu som počula, že to nie je tak, veď Boh je náš Otec a ktorý otec by chcel aby sa jeho dieťa trápilo?… Dnes v chráme mal iný kňaz kázeň, kde práve spomínal toto príslovie s tým, že Boh nám dáva utrpenie, lebo práve cez utrpenie a kríž sme k nemu bližšie… Ja sa osobne viac stotožňujem s názorom o. J. Maretu. Zaujíma ma aj Váš názor.

Ak vieme, že kríž a utrpenie je prostriedkom, ktorým Boh vykúpil svet a chceme pochopiť aj to, že on často práve cez prijaté utrpenie aj nám pomáha viac sa priblížiť k Bohu a šťastnej večnosti, tak nám je to jasné prečo „koho Boh miluje, toho krížom navštevuje.“ Lebo on ako milosrdný Otec chce naše trvalé šťastie, nie iba „plytkú“ pozemskú „blaženosť,“ ktorá už mnohých odviedla od Boha a Cirkvi. Východniarske porekadlo hovorí: „Od dobroty psi bešňejú,“ čím sa chce naznačiť, že povrchné ľudské šťastie už mnohých voviedlo „do zbesilosti“ života bez zábran. Veď, keď mi nič nechýba a „môžem si to dovoliť,“ povedia mnohí, ale nie takí, čo trpia a majú ťažkosti, ktorými „ich Boh navštívil“. Boh nám neupiera právo na dobrá, ktoré pre nás stvoril, ale niekedy upozorňuje utrpením na lákavé ponuky sveta, ktoré sú na jedenie chutné, na pohľad krásne a na poznanie vábivé (porovnaj Gn 3, 6), aby nás práve tieto ponuky neodviedli od zachovávania Božieho zákona, tak ako našich prarodičov. Keď teda chápeme utrpenie ako prostriedok a nie ako trest, vtedy nám bude jasné i to, že aj utrpenie môže byť prejavom tej istej lásky, ktorou Boh miluje človeka. Prirovnal by som to k bolesti, ktorú spôsobuje otec svojmu dieťaťu, keď ho núti čosi sa naučiť, čosi pretrpieť, alebo čohosi sa zrieknuť pre dosiahnutie vyššieho cieľa. To je vlastne aj zmyslom Kristovej výzvy: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 34).