február 2017 – Stránka 21 – Vladykove Odpovede

Pri vyučovaní na základnej škole vznikol problém, že kňaz nemal pedagogické minimum pre vyučovanie náboženstva. Zrejme ho automaticky nezískal pri štúdiu na Teologickej fakulte v Prešove. Môže takto dlhodobo vyučovať náboženstvo, bez základného pedagogického minima?

7. februára 2017

Nekomentované

(Odpoveď pripravil riaditeľ školského úradu o. Peter Orenič) Každý kňaz resp. katechéta, ktorý vyučuje náboženstvo/náboženskú výchovu musí spĺňať požadované kvalifikačné predpoklady podľa § 7 Zákona NR SR č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Musí mať ukončené vysokoškolské vzdelanie požadované pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov podľa druhu a typu školy […]

Som rímskokatolíckeho vierovyznania, mám 27 rokov, pochádzam zo stredného Slovenska a študujem na Fakulta matematiky, fyziky a informatiky (Matfyz) a mám záujem resp. rozhodujem sa ďalej študovať katolícku teológiu ako kandidát kňazstva východného obradu. Niečo o mne: Už počas strednej školy som prejavoval záujem o kňazské povolanie. K tejto mojej túžbe prispelo to, že od detstva som miništroval a aktívne sa zapájal do života našej farnosti. Okrem toho to bola aj túžba (Boží stimul alebo dotyk, ktorý vo mne vyvolal reakciu zvýšeného záujmu a túžby po kňazstve) Avšak po troch rokov uvažovania, rozlišovania a rozhodovania som sa rozhodol ísť študovať na ,,matfyz v BA“, ale nebol som si istý, či som urobil správne, že či nebolo lepšie ísť do seminára hneď po maturite. Odstupom času viem, že to bolo dobré a správne rozhodnutie a požehnaný čas, aby som mohol osobnostne dozrieť z dieťaťa na muža. Po troch rokov štúdia som si našiel priateľku, s ktorou chceme vstúpiť do sviatosti manželstva, takže som už nevidel zmysel uvažovať nad zasvätením životom až na tento posledný akademický rok na druhom stupni, kedy som opäť pocítil volanie po väčšej jednote a hlbšom vzťahu s Bohom. Opäť sa vo mne začalo prejavovať Božie volanie a konkrétna vízia stať sa gréckokatolíckym kňazom. Ta túžba je ako závislosť, čím viac sa snažím nájsť logické a racionálne dôvody prečo to nie je možné, tým viac rastie táto túžba. Je to ako oheň, ktorý ma spaľuje a nejde uhasiť, no musím priznať, že táto túžba po povolaní ma napĺňa pokojom, radosťou a príde mi zmyselná, ale na jedno pre si nájdem desať proti. Som pragmatik a racionalista, ale toto si neviem logický zdôvodniť a vysvetliť. Nikdy som nechcel byť gréckokatolíckym kňazom, nepoznám gréckokatolícku liturgiu ani obrady, špecifickosti a zvyklosti, ba dokonca neviem spievať. Modlím sa o to a čítam Sväté písmo a vždy si spomeniem na niekoho totálne neschopného, ako si ho Boh použil na svoje veci. Vtedy ma prejdú obavy a opäť pociťujem pokoj. Preto to chcem skúsiť a povedať Pánovi áno. Bojím sa mu povedať zase nie, nechcem ho nechať zase čakať ak je toto správne. Už nechcem utekať ako Jonáš. Keďže nepoznám žiadneho gréckokatolíckeho kňaza, nemá mi, kto poradiť ako postupovať ďalej, čo robiť, či si mám podať prihlášku a či v tomto akademickom roku alebo v tom ďalšom? Preto prosím Vás o radu. Ak to budete chcieť zverejniť, tak môžete, možno sa niekto nachádza v podobnej situácií a pomôže mu to v rozhodovaní. Ak by ste mi chceli adresovať zopár slov, tak tu je môj kontakt: Luxuryflavor@azet.sk.

6. februára 2017

Nekomentované

Je isté, že duchovné volanie zanecháva v nás hlbokú stopu. Pravdou je tiež, že aj povolanie ku kňazstvu má svoje pravidlá. Katolícka cirkev rieši aj duchovný stav cez právne predpisy západnej a východnej cirkvi – CIC a CCEO. Potom je tu aj praktický zreteľ, ktorý hovorí o potrebe tej-ktorej diecézy a my vieme, že väčšinovou […]

Prosím o radu, ako reagovať a čo urobiť ak máme v cerkvi takýto problém: U nás v cerkvi na chóre sedávajú aj mladé dievčatá. Veľmi často sa však stáva, že počas liturgie rozprávajú a smejú sa. Nevadí im ani upozornenie od starších. Niekoľkokrát som ich aj upozornila, no nemalo to žiaden efekt. Tak sa teraz snažím nevšímať si to, aj keď ma to pri kantorovaní dosť ruší. K rozprávaniu pribudlo hranie sa na mobiloch a to, že sa ani nepostavia na Viruju či Iže cheruvimy. Monika

6. februára 2017

Nekomentované

Odpoveď na otázku je treba hľadať u ich rodičov, či u kňaza z farnosti, lebo dievčatá ju asi nenájdu, keďže sú ešte príliš vzdialené realite do ktorej vstupujú v chráme. Najlepšie by bolo, keby sa toto miesto na chóre prenechalo dospelým ako kedysi – prevažne mužom, ktorí tam zvyčajne nevyrušujú. Ale to môže zariadiť len […]

Čo by mali robiť ľudia, ktorí necítia ľútosť nad svojimi hriechmi a preto nejdú ani na svätú spoveď, aby nepristupovali nehodne k svätému prijímaniu?

6. februára 2017

Nekomentované

Pokiaľ ľudia jasne vedia o svojich ťažkých hriechoch, ale sa nad nimi ani nepozastavia, aby zistili koľko zla spôsobujú, niet iného prostriedku len „extrémny“ pôst a úpenlivá modlitba. Pretože len tieto prostriedky Kristus odporúčal apoštolom ako silné pre víťazstvo nad vplyvom zlého ducha. Hriech bez ľútosti je totiž príznačným pre postoj diabla, ktorý zhrešil a […]

Na stene môjho facebooku sa pri letmom prezeraní objavil satanský pentagram. Až ma premklo. Tak som sa vrátil a keďže facebook ponúka možnosť odstrániť takéto príspevky a ja sa chcem vyhnúť týmto symbolom, chcel som tak urobiť. Pri lepšom prezeraní som zistil, že sa jedná o kresťanskú stránku, pod ňou bol na čiernom pozadí obraz satanského pentagramu a nadpis: „Priepasť, Satan, diabol, reiky, posadnutosť, mágia. Dokument o exorcizme na Slovensku.“ Na prvý pohľad nič z toho nehovorilo o tom, že sa bude hovoriť o exorcizme alebo vôbec o Bohu. Práve naopak – prvý a letmý pohľad naznačoval, že sa jedna o propagáciu zla. Nemyslíte si, že by ľudia hovoriaci o exorcizme mali zvažovať prostriedky, ktorými o tomto závažnom probléme hovoria? Aby sa nestávalo, že obraz satanského pentagramu visí na stene kresťanskej stránky.

6. februára 2017

Nekomentované

Aj pre mňa je zlým znamením, ak chcejúc sa dostať do pozornosti, tak nedbáme na prostriedky, ktoré zaujmú oko. Lebo tým by sme analogický schvaľovali nemorálnu zásadu, že k dosiahnutiu dobrého cieľa môžeme použiť aj zlé prostriedky – čo je v rozpore s katolíckym učením. Azda nechtiac, tak robia reklamu tomu, čo v obsahu knihy […]

Mohli by ste vysvetliť, prípadne vydať nejaký obežník, ako sa má Rok milosrdenstva konkrétne dotknúť našich každodenných životov, čo to znamená prejsť cez Bránu milosrdenstva, (má väčšiu cenu cestovať do Ríma, či je to úplne jedno?). Tiež aké akcie sa u nás v eparchii ešte v súvise s ním chystajú… Mir

6. februára 2017

Nekomentované

Mohli by ste vysvetliť, prípadne vydať nejaký obežník, ako sa má Rok milosrdenstva konkrétne dotknúť našich každodenných životov, čo to znamená prejsť cez Bránu milosrdenstva, (má väčšiu cenu cestovať do Ríma, či je to úplne jedno?). Tiež aké akcie sa u nás v eparchii ešte v súvise s ním chystajú… Mir

Ako je to s odpustkami u ľudí, ktorí sú fajčiari. Aj keď sa vyspovedám, tak pripútanosť k hriechu mám asi stále, čo? A keď už sú tu tie brány, rada by som to vedela. Dominika

6. februára 2017

Nekomentované

Tak, ako Boh vo svojom milosrdenstve odpúšťa hriechy, tak odpúšťa aj tresty za ne, ale človek musí mať dobrý úmysel k náprave, hoci má aj slabú vôľu. Pre odpustky je okrem hodného svätého prijímania dôležitý aj nejaký mimoriadny skutok – v tomto Roku milosrdenstva je k tomu doporučený (okrem aj iného) prechod Svätou bránou A […]

Píšem Vám už naozaj z posledných síl. Neviem ako mám zvládať všetky problémy, prekážky, ktoré mi tento život podáva. Cítim, že sa snažím, to všetko vydržať s Bohom ale nejde to. Niekedy sa hnevám, že nič neurobí, nezmení. Vracajú sa mi sklamania a bolesti z minulosti, o ktorých viem, že som sa s nimi nevyrovnala a neodpustila ich, no veľmi chcem. Tieto sklamania mi ničia vzťahy a hlavne mňa a môj pokoj. Ťažko zvládam problémy. Ale chcem to zmeniť, viem, že s Bohom je možné všetko, no neviem ako mám začať, urobiť prvý krok na ceste k uzdraveniu. Lucia

6. februára 2017

Nekomentované

Prvým krokom k vnútornému pokoju je pokoj vo svedomí a ten sa dosahuje nielen dobrou svätou spoveďou, ale aj úprimnou dôverou v odpustenie. To znamená, že minulosť, ktorá je už odpustená sa nemá objavovať v našej prítomnosti, ale človek má prežívať svoj život s Bohom tak, že si nenahovára to, čo nie je pravda, totiž, […]

Ako konkrétne treba vyznávať hriechy pri svätej spovedi? Mám na mysli problém prílišnej konkrétnosti alebo prílišného zovšeobecňovania. Ako nájsť vhodný balans? Čo robiť dovtedy, kým človek nemá osobného spovedníka a nemá mu kto konkrétne poradiť? Čo robiť, ak človek zabudne vyznať nejaký ťažký hriech?

6. februára 2017

Nekomentované

Hriechy sa vyznávajú tak, ako nám vo svedomí prekážajú – totiž je potrebné zreteľne zbaviť sa toho nepríjemného pocitu, ktorý nám bráni v spokojnosti myšlienok a srdca. To sa dá vtedy, keď úprimne vyjadrime v spovedi to, čoho sme sa dopustili. Konkretizuje sa len samotný skutok, resp. slová a myšlienky, ktoré viedli k hriechu bez […]

Niekedy mám dojem, že dnes je už nejakou nevyhnutnosťou patriť k nejakému hnutiu alebo pod., že už nestačí farské spoločenstvo. Aký mate názor? Je to lepšie pre duchovný rast?

6. februára 2017

Nekomentované

Nie každý vie žiť svoj život vo farnosti, nakoľko sa naše farnosti stali dnes dosť anonymným spoločenstvom veriacich bez osobných vzťahov. Zvlášť vo väčších mestách si mnohí hľadajú spoločenstvo, ktoré by ich vytrhlo z formálnosti kontaktov a pomohlo im vstúpiť do „rodiny veriacich.“ Vtedy hnutie spĺňa to, na čo sa často vo farnostiach zabúda – […]

21 of 37
« Predošlá
1
…
19
20
21
22
23
…
37
Ďalej »