Prosím o radu. V júni mám byť svedkom na svadbe kamarátke, ale minulý týždeň jej povedali, že má rakovinu a ostávajú jej 2 roky života. Vraj má už dosť metastáz, čiže liečba je zbytočná. Dievča má 24 rokov. Ako bola veriaca, tak sa otočila, že nenávidí Boha za to, že jej dopustil rakovinu v tak mladom veku a že natruc príde do kostola taká spitá, že ovracia minimálne dvere. Poznám aj ženícha, je to veľmi dobrý a pobožný chlapec. Ako mám ísť na svadbu svedčiť niekomu, keď má v úmysle znesvätiť chrám? Snažila som sa jej dohovoriť, že je to Božia skúška, ale ona si trvá na svojom. Som pri nej ako opora, ale už nemám síl, modlím sa k Bohu a nech Vás Boh žehná i za odpoveď.

Je to iste veľmi ťažká situácia, v ktorej človek buď viac priľne k Bohu a hľadá u neho posilu, alebo sa vzbúri a ničí všetko, čo ho s Bohom spájalo. Tým si ale nepomôže, lež sa oberie o poslednú inštanciu „možnej“ záchrany v tomto svete. Isté je, že vynucovať si zázrak nemôže nik z nás, […]

Ako budovať vzťah s Bohom a prečo je to potrebné? Nie je Boh implicitne prítomný v robení dobrých skutkov?

Osobný vzťah má inú kvalitu, ako implicitne chápaná prítomnosť kohosi, či virtuálna komunikácia. Z osobného vzťahu vyplynú aj nejaké konkrétne rozhodnutia a plody spoločných stretnutí. Je predsa rozdiel robiť niečo pre niekoho a robiť niečo s niekým. Aj v jednom,  aj v druhom prípade ide o niekoho, ale je predsa iné toho niekoho osobne mať […]

Spovedám sa asi päťkrát do roka. Na veľké sviatky, na odpuste a v Klokočove. Nespovedám sa však u nášho kňaza. Čo si myslí on, keď idem na sväté prijímanie a nebola som u neho na spoveď? Čítala som nejakú knihu, a tam odporúčali chodiť k tomu istému kňazovi.

Duchovná literatúra odporúča mať stabilného duchovného vodcu, či spovedníka, ktorý pozná náš vnútorný stav, lebo vie viac poradiť a usmerniť naše konanie. Myslím, že pre Vášho kňaza nie je žiadnym problémom to, u koho sa spovedáte, keď idete k nemu na sväté prijímanie, skôr sa teší z toho, že  nezanedbávate sviatosti. Je len na Vás, […]

Nedávno ste odpovedali na otázku o tom, aký mate názor na charizmy Svätého Ducha. Ja by som sa ale chcel opýtať: Ako je to so mnou, keď som veriaci, ktorý preferuje naše tradičné liturgické modlitby. Stretávam sa s názorom ľudí, ktorí majú dar jazykov atd., že každý človek by mal mat tie dary, niekedy mám pocit, že si myslia, že ak sa nemodlím v jazykoch, nechodím na kurzy, že to je zlé, ba dokonca aj hriech, že nechcem sa modliť v jazykoch, ale tradične. Často sa odvolávajú na 14. kapitolu Prvého listu Korinťanom, kde sa píše: „A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi…“ (1 Kor 14, 5a).

Naša viera nie je o dare jazyka a modlitba nie je o nezrozumiteľnom mumlaní. Treba si prečítať celú 14. kapitolu Prvého z listu Korinťanom a pochopíme, že prirodzené správanie aj v živote viery je to, čo buduje Cirkev a nie často nejasné prejavy, ktoré vôbec nemusia byť prejavom Svätého Ducha. V oblasti prejavov ľudského ducha […]

Chcem sa Vás opýtať na Váš názor k charizmám Svätého Ducha v dnešnej dobe, a tiež názor na modlitby, ktoré v dnešnej dobe preferujú mladí ľudia, ako napríklad modlitba chvál alebo modlitba príhovoru. NVPŽ

K niektorým modlitbovým prejavom je mi ťažko zaujať postoj, lebo nevidím do vnútra ľudí, preto radšej uprednostňujem „regulárne“ liturgické a modlitbové prejavy. Rovnako to platí aj o vzťahu k rozličným formám, ktoré sa prezentujú ako charizmatické, pritom sa dajú na nich vzťahovať napomenutia sv. apoštola Pavla: „Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by […]

Jem kresťanka, snažu sja ňou byti, dotrimuju šytko što treba, ale jak keby mi chybilo to najdoležitiše… nepociťiju Božu pritomnosť a to mňa mnohoraz vede opačnym smerom; svoji trapľiňa davam za vinu Bohu, aj keď to potym ľutyju, že jem na to vobec pomyslila, jak kebym sja mu bojala cila odovzdati; boju sja išti vekšoho sklamaňa… Myšľu, že mojim najvekšym problemom je MOLITVA, malo a slabo sja moľu. Neznam jak na to. potribyju „nakopnuti“ a za to Vas prošu o radu.

V našim naboženskim životi je duže važne to, štoby sme chotili žiti s Bohom, keď aj sja nám do dorohy stavľajuť rozlični prekážky. Blízkosť Boha ne je samozrejmosťou – to bude až v nebi, ale tu na zemli je doležito, štoby sme s virou pereživali jeho prítomnosť, bo jak apostol Pavol povil v areopagu: „V […]

Neviem, či je moja otázka na mieste, alebo či je prístojné hľadať na to odpoveď. Túžim vedieť, čo chce odo mňa Boh. Už pár rokov žijem ako keby v neustálom kolotoči riešenia tých istých „problémov“. Moja rodina je rozvrátená vplyvom nevery, závislosti, kriminálnej činnosti, skrátka Boh tam zatiaľ nemá miesto. V určitom momente odo mňa odišli všetci priatelia, bez toho, aby som sa o to objektívne pričinil. Partnerský vzťah zatiaľ nehľadám, nakoľko moja vnútorná identita je v procese rekonvalescencie. Skrátka sa cítim ako taký stroj, ktorý sa ráno zapne a večer vypne. Akási radosť a vnútorné naplnenie kamsi pred rokmi zmizli. Napriek všetkému cítim vo svojom živote Božiu prítomnosť a podporu v dobrých úmysloch. Často zotrvávam v modlitbe, žijem sviatostne, ale aj napriek tomu cítim, že je to akosi málo. Každý má vraj svoje osobné povolanie od Pána. Otec biskup, ako zistiť, aké je to moje ?

Skôr ako by som sa ja vyjadril k Vašej situácii, dobré vám padne prečítať si starozákonnú knihu Jób, o človekovi, ktorý bol veľmi ťažko skúšaný, ale v skúške obstál. Ak človek nemá podiel svojim nezodpovedným správaním na skomplikovaní situácie v rodine, potom je volaný k obete za jej záchranu – to môže byť aj Vašim […]

Viem, že kresťanstvo a joga sú nezlučiteľné, ale chcela by som sa spýtať: Ak odmietam veriť v to, čo vychádza z hinduizmu a jogy samotnej, ale ak by som len venovala samotnému cvičeniu (pre relaxáciu a pod.), aj tak sa to považuje za zlé?

V každej oblasti sa stretávame s podstatným a nepodstatným elementom. Joga ako náboženstvo je v podstate nasmerovaním mysle človeka na „vyšší“ princíp, ktorý my v kresťanstve ponímame ináč, ako v hinduizme, v joge, či iných náboženstvách. Tento náboženský pohľad je v jednotlivých náboženstvách doplňovaný druhotnými „aktivitami“, ktoré prirodzene dopomáhajú ľuďom k ľudskému vrastaniu do viery. Napríklad […]

Neviem, ako mám presne začať… Som mladý, skoro tridsaťročný veriaci člen farnosti z východu. Cítim, že vo svojej viere prežívam krízu. Sú mesiace, kedy doslova „horím“ vierou, na svätej liturgii som aj každý deň, pristupujem k sviatostiam, snažím sa viesť život v súlade s Božím plánom a prikázaniami. Lenže, po čase príde akési „ochladnutie“ pod ťarchou rôznych situácii, okolia, práce, upadám do starých hriechov. Vtedy sa cítim zle, ako keby som zradil. Doslova sa hanbím. Pred dvoma mesiacmi som bol odhodlaný opäť požiadať o odpustenie, na sviatosť zmierenia som sa vybral štyrikrát. Ani raz som sa však neodhodlal prejsť dverami predsiene chrámu ku kňazovi. Ako keby ma niečo brzdilo. Na svätej liturgii som nebol už dobré dva mesiace. Neviem, ako z toho von. Modlím sa každý deň.

Boj o vieru je celoživotným zápasom nie proti viditeľnému nepriateľovi, ale proti mocnostiam temna, ako hovorí sv. apoštol Pavol. „Maj teda pred očami Božiu dobrotu i prísnosť: prísnosť voči tým, čo padli, a Božiu dobrotu voči tebe, ak vytrváš v dobrom…“ (Rim 11, 22). Preto sa nevzdávaj, ale bojuj o svoju vieru, lebo tá prináša […]

Nechcem to zdieľať verejne, ale potrebujem pomoc. Cez víkend som absolvovala kurz Emauzy, odvtedy sa v mojom živote začali diať pekné, ale aj čudné veci. Také, ktoré ak by sa diali v bežný deň pred kurzom asi by som to neprežívala tak citeľne ako teraz. V podstate sú to maličkosti. Zdá sa mi, akoby mi niekto polieval kvety pred dverami do bytu a urobil neporiadok. Pýtala som sa aj susedy či to nebola ona, vravela že nie. Včera nám začal zvoniť zvonček na dverách do bytu, ale zvonček zvonil nepretržite. Ten totiž zvoní dovtedy, kým na ňom držíme ruku. Modlím sa. Byt posvätený nemám. Kňaz mi povedal, že to môže byť aj týmto. Bola som už aj na spoveď. Potrebujem vedieť, či je niečo také možné, ,alebo som sa už zbláznila. Na kurze nás bolo okolo 50 ľudí. Boli tam ženy, čo sa modlili. Kurz bol pekný, ale toto, čo sa dialo potom, nato ma nikto nepripravil. Je to na škodu, lebo by som bola pripravená… Cítila som sa ako blázon, preto Vám píšem, ale verím, že blázon nie som… Viktória

Je mi ľúto, ak sa dejú takéto veci, ktoré znepokojujú aj v rámci dobromyseľných náboženských stretnutí. Pretože dalo by sa prijať vnútorné rozochvenie svedomia, ale ťažko je prijať vonkajšie javy, ktoré oberajú o pokoj. Pokiaľ by išlo o Košickú eparchiu, kde sa to deje, bol by som vďačný za informáciu, aby som hľadal vysvetlenie. Ak […]