Viem, že kresťanstvo a joga sú nezlučiteľné, ale chcela by som sa spýtať: Ak odmietam veriť v to, čo vychádza z hinduizmu a jogy samotnej, ale ak by som len venovala samotnému cvičeniu (pre relaxáciu a pod.), aj tak sa to považuje za zlé?

V každej oblasti sa stretávame s podstatným a nepodstatným elementom. Joga ako náboženstvo je v podstate nasmerovaním mysle človeka na „vyšší“ princíp, ktorý my v kresťanstve ponímame ináč, ako v hinduizme, v joge, či iných náboženstvách. Tento náboženský pohľad je v jednotlivých náboženstvách doplňovaný druhotnými „aktivitami“, ktoré prirodzene dopomáhajú ľuďom k ľudskému vrastaniu do viery.

Napríklad my ako kresťania, katolíci, odporúčame veriacim „duchovné cvičenia,“ čo je špecifický čas mlčania a ticha, v ktorom sa učíme viac komunikovať s Bohom a zameriavame sa na vážne témy náboženského života. Bez duchovných cvičení zostane veriaci veriacim, lebo nie oni sú  podstatné pre vieru. Ale ten, ktorý si robí duchovné cvičenia je viac pripravený pre krízové situácie života viery. Pre jogu túto úlohu robia fyzické cvičenia, ktoré nie sú podstatou ich náboženstva, ale dopomáhajú ľuďom k tomu, aby sa pri modlitbe dobre cítili. Fyzické cviky jogy sa nedajú považovať za náboženstvo, ak nie sú spojené s duchovným napojením na ich vieru vo vyšší princíp, rovnako ako aj mlčanie a systém našich duchovných cvičení sa nedá považovať za náboženstvo, ak nie je napojený na Boha a vieru založenú na evanjeliu.

Preto je dôležité správne rozlišovať a nevytvárať si „strašidlá,“ ktoré nás držia v napätí, ale zároveň si musíme dávať veľký pozor na to, aby sme v našej snahe po dosahovaní maximálnych výsledkov „neprešvihli“ a nedostali sa na úroveň iného náboženstva, čo sa pri menšej opatrnosti môže ľahko stať.

Preto aj Cirkev neodporúčala zaviesť cvičenie jogynských cvikov do škôl, lebo pod ich rúškom by sa mohli aktivizovať aj snahy niektorých nadšencov východných náboženstiev. Samotné strečingové cviky, ktoré sú viac-menej pre jogu príznačné sú skôr vybadaním potreby fyzickej kondície – posilniť niektoré partie svalov, uvoľniť dýchanie a napomôcť elasticite šliach, ktoré sa vekom skracujú.

Ak hovoríme „mens sana in corpore sana“ t. j. v zdravom tele, zdravý duch, potom toto prepojenie tela a ducha má svoj zmysel pre napomáhania zdravej rovnováhy v človeku, ale nie pre popieranie zjavených právd evanjelia.

Preto nepovažujem jednotlivé cviky, ktoré rovnako odporúča joga ako aj rehabilitačný lekár za niečo náboženské, ak to človek nerobí s takým úmyslom.