Sláva Isusu Christu vladyka! Zaujímalo by ma ako je to počas modlitby pred sv. prijímaním „Viruju Hospodi i spoviduju“ resp. „Verím Pane a vyznávam…“ kde by ma zaujímalo či by sa malo biť v prsia alebo prežehnávať počas „pomjani mja Hospodi…“ a „Bože milostivyj…“. Pýtala som sa to aj kňazov a ani oni v tom nie sú všetci jednotní. Kňazi, biskupi, miništranti sa prežehnávajú a asi aj väčšina manželiek kňazov avšak ostatní veriaci sa väčšinou bijú v prsia. Tak isto aj pravoslávni veriaci sa bijú v prsia. Ako je to teda správne? Ďakujem za odpoveď.

ISCH! Preosvietený Vladyka, chcela by som sa Vás opýtať, ako je to s eucharistickým pôstom, ak človek dopredu nevedel, že bude účastný na sv. liturgii. (Napríklad, ak sa v rámci školy alebo na nejakom podujatí nedá dopredu harmonogram, alebo človek príde na cudzie miesto, keď chce zistiť kedy je liturgia a časovo už nemôže dodržať eucharistický pôst. Môže alebo nesmie (a v ktorom z týchto prípadov?) prijať Sväté Prijímanie? Ak by predsa len odpoveď bola kladná, tak mení sa niečo tým, ak už bol predtým na sv. liturgii v ten deň, aj Sv. Prijímaní? (s predpokladom, že druhú sv. liturgiu stihne celú, ale eucharistický pôst nestíha dodržať.) Za odpoveď Vám vopred ďakujem a prajem požehnaný čas. S pozdravom Anička

Sláva Isusu Christu, vladyka. Chcel by som sa Vám položiť otázku, ktorou verím, že sa Vás nedotknem, nemyslím v zlom, ale týka sa kňazov. Prečo niektorí kňazi sú viac iní menej východní? Prečo niektorí majú iní nemajú problém slúžiť aj cirkevnosl. liturgie? Nemalo by to byt zjednotené, teda ak sme východná cirkev, tak sa správať východne? Není potom trocha metúce pre ľudí? Sme východná cirkev, obrad máme východný, ale nejak čo sa týka už napr. aj oblečenia kňazov nie u všetkých to vidno. nie každý má náprsný kríž, či kamilavku,… nie každý je naklonený tomu, aby liturgie boli aj cirkevnosl.. Ďakujem za odpoveď.

Moje dieťa bolo pokrstené pred šiestimi rokmi a prijalo iniciačné sviatosti – krst, myropomazanie aj sväté prijímanie. Vo farnosti kde žijeme žiaľ nie je deťom dovolené prijímať. Bude musieť absolvovať prípravu a „prvé“ sväté prijímanie? Očakávam, že áno, no skôr by som to nazval prípravou na prvú sviatosť zmierenia, keďže prvé sväté prijímanie (v Bratislave) už malo. V tejto súvislosti sa tiež chcem opýtať, prečo dieťa u nás nemohlo prijímať aspoň nejaký čas po iniciácii.

Mám deti, ktoré postupne odrastajú a boríme sa už aj s počiatkami puberty. Zdá sa mi, že na súčasné deti číha viacero nebezpečenstiev, s ktorými sme sa my nestretli a hoci sa snažíme, často nemáme dosť chápania deťom pomôcť. Tu vidím možnosť v Cirkvi podať pomoc aj prostredníctvom Eucharistie deťom, aspoň do istého veku. Avšak v tomto je v našich farnostiach i diecézach nejednota a deti to niekedy uvádza do zmätku, nás do posudzovania kňazov, ktorí Eucharistiu deťom podávajú napriek zákazu, biskupov, ktorí to zdá sa neriešia, až závisti voči tým, ktorí „smú“. Čo poradíte? Jedna vec je akceptovať rozhodnutie zodpovedných, chápte však bezmocnosť raneného pred lekárničkou s potrebnou pomocou, od ktorej nemá kľúč…

Ste gréckokatolíckym biskupom. Verím, že sa hrdo cítite byt gréckokatolíkom ako aj obhajujete iste gréckokatolícke názory. Nie je potom protirečenie si a „podraz“ veriacich ľudí gréckokatolíkov ako aj cirkvi, ktorá je Vám zverená, ak sa pridávate do skupiny tých, ktorí nemajú problém sa na verejnosti prezentovať pri slávení omše ako aj obliekaniu sa do latinského bohoslužobného odevu? Zo stany rímskokatolíckych biskupov som nepostrehol takúto náklonnosť k nášmu obradu. Prečo to potom platí naopak? Veď ak je to jedno, že sme jedna Katolícka cirkev, tak potom ja nemusím chodiť do cerkvi ale do kostola – lebo je to jedno – a naši kňazi nemusia byt na farách, nemusíme mať chrámy a pod. Lenže ja si myslím, že to jedno nie je, lebo hoci sme jedna Katolícka cirkev, nie všetko máme spoločné a rovnaké.