Knihu “Posledná reformácia” síce nepoznám, ale výraz Krst v Duchu je rozšírený medzi charizmatickými hnutiami v Katolíckej i mimo Katolíckej cirkvi.
Termín “krst v Duchu” v podstate znamená objavenie osoby Sv. Ducha v našom živote a vedomé nadviazanie kontaktu s ním, rozvíjanie živého vzťahu. Každý pokrstený totiž pri krste a birmovke dostal aj Ducha. V Skutkoch apoštolov (Sk 19,1-6) čítame, že Pavol našiel v Efeze učeníkov, ktorí nepočuli, žeby bol nejaký Duch a boli pokrstení Jánovým krstom. Keď ich pokrstil Pavol v mene Ježiša a vložil na nich ruky, prijali aj Sv. Ducha. Takže pri krste a myropomazaní (birmovka) vstupuje do života každej pokrstenej osoby aj Duch.
Z tohto pohľadu je to “nešťastné” vyjadrenie, lebo môže človeka zmiasť, akoby bolo potrebné EŠTE niečo k tomu, aby sme získali Ducha. Jedno je potrebné, otvoriť sa Duchu úprimnosťou srdca, živým vzťahom s Duchom (napríklad začať ho vzývať a predkladať mu to, čo skrývame v srdci), začať s čítaním Písma a častou sviatosťou zmierenia a Eucharistie. v podstate toto je obsah pokánia – metanoie (zmeny zmýšľania). Takto sa otváram a Duchu dovoľujem, aby ma nielen pretváral ale aj otváral oči, aby som vnímal jeho prítomnosť. Či Boh dá špeciálne dary – charizmy niekomu a aké mu daruje, to je zasa slobodné rozhodnutie Boha, ktoré nijako nemožno ovplyvniť. Ale aj tu si treba dávať pozor, a pozorne počúvať čo hovorí apoštol Pavol v 1. liste Korinťanom 11-13. Po tom, čo hovorí o daroch Ducha – charizmách, pokračuje “a ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem…” a začína hymnus na lásku. teda najväčšia charizma je láska – agape a ona je darovaná každému veriacemu. či ju každý zužitkuje, to je už iný problém.
Kongregácia pre náuku viery v roku 2016 vydala usmernenie pre otázky charizmatických hnutí, kde sa jasne ukazuje kompaktibilita hierarchickej cirkvi – oficiálnej a charizmatickej (hnutia, spoločenstvá atd.), kde autentické charizmy prichádzajú na budovanie tela Krista – teda Cirkvi podľa slov apoštola Pavla. Prvé znamenie autentickej charizmy je teda včlenenie sa do Cirkvi, ponúknutie charizmy na budovanie Cirkvi, misionársky zápal do vnútra i mimo Cirkev. Tak tomu bolo od samého začiatku – ak pozorne čítame Skutky apoštolov a Pavlove listy – a tak tomu je aj dnes. ináč by sme chceli meniť učenie Cirkvi i jej život.
Ak teda spoločenstvo charizmatikov nebuduje Cirkev a zatvára sa iba do svojho sveta, je veľká pochybnosť či ide o skutočné dary Sv. Ducha. Na druhej strane, ak duchovný nedokáže prijať a včleniť spoločenstvo charizmatikov na budovanie farského spoločenstva, potom by sa mal lepšie vhĺbiť do učenie Katolíckej cirkvi, ktoré je vyjadrené Katechizmom a ostatnými oficiálnymi dokumentmi, medzi nimi aj spomínaným dokumentom Kongregácie pre náuku viery.
ThBibLic. Róbert Jáger, PhD