Myslím, že to nie je celkom normálne, ak rodičia riešia veci iba imperatívom a nie dialógom, lebo je potrebné dôjsť k tomu, v čom je problémom vaše náboženské správanie pre rodičov. Možno majú nejakú zlú skúsenosť, alebo pochybnosti, o ktorých je potrebné s nimi trpezlivo hovoriť, lebo ako píšete – ste dospelí ľudia. Predsudky, alebo ich zaujatosť nič neriešia, vtedy má právo dieťa sa vzoprieť a ísť svojou cestou, ale úcta voči rodičom má vždy zostať a tiež treba vedieť zohľadniť ich výhrady, ak by sa niečo konalo na úkor iných vašich povinnosti. Je pravdou, že Boh má byť na prvom mieste, ale treba si dať aj otázku, či to nie je náhodou aj moja upätosť na čosi, čo je viac na “prvom mieste”, ako Boh. Ježišove slova: “Kto viac miluje otca alebo matku, ako mňa, nie je ma hoden…” / Mt 10,37/ sú stále v platnosti, ale otázkou zostáva, či je to naozaj láska k Ježišovi, čo ma tak priťahuje, alebo skôr niečo vonkajšie, lebo pravá láska vždy hľadá spôsoby, ako nestratiť “nikoho z tých, ktorých nám dal Boh”/por. Jn 18,9/. Rodičov nám dal Boh, lebo my sme si ich nevybrali sami, preto je potrebné o nich bojovať, aby sme ich nestratili, lež aby sme mohli dospieť k zhode. Prajem vám triezvosť v uvažovaní, aby ste svojou láskou k Bohu získali aj rodičov a iných pre to dobro, ktoré mám pravý vzťah s Ježišom prináša.
+Milan.