Viac-menej si človek dokáže zvyknúť na spôsob oslavy Boha, ktorý je mu blízky od detstva a tak obrad, ktorý bol praktizovaný v rodine zostáva vložený do jeho podvedomia . Ak časom chce zmeniť svoj právny stav, Katolícka cirkev dáva možnosť aj oficiálne zmeniť si obrad podľa toho, k čomu má veriaci bližšie. Pritom katolícka cirkev nezazlieva to, že niekto ako gréckokatolík praktizuje vieru v rimskokatolíckom obrade a opačne, keďže sa stále pohybuje v spoločenstve katolíckej cirkvi. Problémom sú neskôr len právne skutočnosti, ktoré je vždy treba dávať do náležitého poriadku, aby boli v súlade s cirkevno-právnymi predpismi, lebo často majú vplyv aj na platnosť vysluhovania niektorých sviatosti. Napr.aj vami spomenutá prax slávenia sviatkov, pôstov a pod. právne zaväzuje podľa obradu, ku ktorému patríme. Preto je jednoduchšie pre veriaceho žiť v duchu východnej, či západnej špirituality tak, ako k nej podľa právnej príslušnosti patríme. Katolícka cirkev však na obradovo zmiešaných teritóriách zdôrazňuje vzájomné poznanie obradov, ako to doporučujú dokumenty katolíckej cirkvi kvôli bratskej komunikácií v spoločenstve “jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej cirkvi”.
+Milan.