Odpoveď dáva sekretár biskupa o. Róbert Jager
–
The Last Reformation – Posledná reformácia
Z webovej stránky (https://thelastreformation.com) sa dozvedáme, že ide o hnutie, ktoré vzniklo v Dánsku v roku 2010-11, kedy sa istý dánsky kresťan Torben obrátil naplno, vnútorne… Jeho rodina a priatelia, ktorí predtým boli členmi cirkevných aktivít, začali vnímať, že Bibliu treba brať vážne. Toto obrátenie spočíva – podľa ich vlastných slov – v obrátení sa k Bohu, vo vyznaní hriechov a konkrétnej zmene vo vlastnom životnom štýle. Princípy čisto biblické!
Hnutie vzniklo v protestantskom prostredí a ide o charizmatickú obnovu v cirkvi. Z toho aj názov „posledná reformácia“. V Katolíckej cirkvi sa tomuto hnutiu alebo skôr hnutiam hovorí Obnova v Duchu Svätom – charizmatické hnutie. Pápeži posledných desaťročí nielen hovoria, ale aj usmerňujú rôzne aktivity k obnove viery. Katolíci poznajú všeobecný termín nová evanjelizácia , ktorá zodpovedá čo do obsahu poslednej reformácie.
Z filmu a prezentácie vyplýva dôležitosť osobnej viery, vyznanie hriechov a obrátenie sa k živému Bohu a nakoniec krst. Mnohí z tých, čo vystupujú v dokumente sú zrejme pokrstení kresťania, ktorí sa tentokrát osobne obracajú k Ježišovi, v pravde, nielen formálne… zdá sa mi, že toto je dôvod prečo sa krstí slovami „zomri s Kristom, vstaň s Kristom“ – ako znamenie vnútorného obrátenia. Ďalšie fáza je modlitba za oslobodenie a mnohokrát sa ukazujú prejavy zlého ducha s následným oslobodením. Bola by to otázka na exorcistov a psychológov, aby sa k tomu vyjadrili. Potom sú novoobrátenci pozvaní k formácii. Jej výsledok je ísť do ulíc a hovoriť ľuďom o Bohu, modliť sa za nich a krstiť ich.
Toto všetko pozná aj Katolícka cirkev nielen v charizmatických hnutiach, ale aj pri krstných obradoch, príprave na krst a sprevádzanie – katechizácia, ktorá nasleduje (mala by nasledovať) po krste v jej rôznych formách. Ak pozorne čítame Katechizmus a inštrukcie Katolíckej cirkvi, prídeme na to, že toto v Cirkvi je. Otázkou zostáva, či to berieme vážne. Nová evanjelizácia zostáva vždy aktuálnym imperatívom a nielen možnosťou.
Prejavy Ducha ako hovorenie v jazykoch, dar uzdravovať, dar proroctva, sú rovnako reálne charizmy, ktoré Boh udeľuje komu chce. V tom nemožno Boha obmedzovať a preto by bolo trúfalé povedať, že dary, ktoré evidentne vidno aj v dokumente nie sú reálne. Dbať však treba na Pavlovo upozornenie (1 Kor 12-13), kde hovorí o daroch Ducha a ukazuje, že rozličné dary sú na budovanie tela. Teda na dobro celku. Prechod medzi 12 a 13 kapitolou je najdôležitejší a nakoniec je to aj skúška pravosti. Totiž najväčší dar – väčší ako jazyky, proroctvá, uzdravovanie atd. – je charizma agape – láska, tak ako ju ukázal sám Ježiš. Zomrel na kríži, lebo chcel urobiť dobro pre nás: oslobodiť nás od hriechu a smrti. Ak dar, a to akýkoľvek, smeruje k agape je pravý. Ak nesmeruje, je to klam. Preto aj celé hnutie bude možno spoznať na základe ovocia. Ježiš počas poslednej večere urobil gesto, o ktorom hovorí len Ján: umyl nohy učeníkom a povedal „dal som vám príklad, aby ste aj vy robili ako som urobil ja.“ (Jn 13, 1-17). Záverečná veta je dôležitá: budete blažení ak podľa toho budete konať! Ak spoločenstvo v Cirkvi neprináša toto ovocie, potom je povrchné, plytké, ľudská snaha, ktorá sa rozplynie….
V dokumente silne zaznieva brať vážne Bibliu, brať vážne Skutky apoštolov. Rovnako zaznieva hlboká a čistá pravda o sviatosti krstu, kedy sa hovorí o reálnosti zmeny. Zdôrazňuje sa, že to nie je len vonkajšie gesto, ale znak účinkuje spolu s vnútornou milosťou.
Zaznieva však aj poznámka, že dynamický obraz v Skutkoch apoštolov, život prvej kresťanskej komunity, je bez hierarchie. Toto nezodpovedá celkom obrazu, ktorý v Skutkoch reálne nachádzame. Stačí sa pozrieť na voľbu nového apoštola na uprázdnené miesto po Judášovi (ApSk 1,15-26 ), kde je to Peter, ktorý predostiera potrebu a vedie voľbu ako hlava. Učeníci zotrvávajú na modlitbách a vyučovaní apoštolov (ApSk 2,42). Keď je problém v Antiochii medzi židokresťanmi a pohanokresťanmi, celý spor sa predostiera stĺpom Cirkvi v Jeruzaleme (ApSk 15,1-31). Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Aj samotné hnutie Posledná reformácia už má svoju hierarchickú štruktúru. Bez organizovania sa totiž len ťažko dá realizovať evanjelizácia v takej miere ako to vidno v prípade Poslednej reformácie. O to viac, že hierarchia v Cirkvi je darom samotného Krista: vybral si 12 za apoštolov, vybral si iných 72 učeníkov… hierarchia a charizmy sa nebijú, ale preto že pochádzajú od jedného a toho istého Pána, sa dopĺňajú (1 Kor 12,1nn). Katolícka cirkev prednedávnom vydala dokument, ktorý poukazuje na vzájomný vzťah a kritéria pravosti (https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/iuvenescit-ecclesia)
V každom prípade ide o znamenie, nad ktorým sa treba zamyslieť. Vzniklo v sekularizovanom Dánsku, šíri sa po svete. Nie je jediným obrodným hnutím. Aj v iných protestantských spoločenstvách a v samotnej Katolíckej cirkvi existujú podobné hnutia a iniciatívy. Sú prejavom pôsobenia Ducha a dávajú nádej v tejto veľmi chaotickej a chvíľami bezútešnej dobe.