Úcta voči Panne Márií ako k Bohorodičke má svoj silný akcent práve na Východe, teda aj v Pravoslávnej cirkvi. To, že neprijali dogmy o Nepoškvrnenom Počatí a o Nanebovzatí Panny Márie je viac menej záležitosťou odčlenenia od Rímskeho pápeža, ktorý tieto domy vyhlásil. Pravdaže aj ruženec, ktorý sa pripisuje sv. Dominikovi nebol pravoslávnymi prijatý, lebo má rímskokatolícky pôvod, aj keď štruktúra meditatívneho opakovania je vlastná východnej cirkvi, teda aj pravoslávnej, ktorá má svoje miesto na kresťanskom Východe. Podstatné črty mariánskej úcty sú v katolíckej cirkvi a v pravoslávnej zhodné od začiatku, len už spomenuté neskoršie dogmy neboli v pravoslávnej cirkvi prijaté. Pravdaže spôsob úcty je vlastný každému obradu svojou štruktúrou /litánie – akatisty…/, ale spoločné sviatky nesú ten istý odkaz: Narodenie Panny Márie, Zvestovanie, Uvedenie do chrámu – Obetovanie Panny Márie. ../
Je isté, že Pravoslávna cirkev vo svojom vzťahu k Presv. Bohorodičke je najbližšia ku Katolíckej cirkvi, ba aj pútnické miesta gréckokatolíckej cirkvi v Ľutine a v Klokočove /prenesené do Nižšej Rybnice/ sú v rovnakej úcte aj u pravoslávnych.
S úctou vám žehnám a vkladám vás do ochrany Presvätej Bohorodičky.
+Milan