Prekážkou pre prijatie Krista v Eucharistií je len ťažký hriech, preto je nutná spoveď v takomto prípade. Sv. spoveď je však samostatnou sviatosťou /tajomstvom/, ktorá sa môže prijať kedykoľvek človek potrebuje zbaviť sa hriechov a to nezáväzne na tom, či hneď pristúpi k sv. prijímaniu, ktoré sa môže prijať len v stave milosti posväcujúcej, teda bez ťažkého hriechu. Zo slov Písma Svätého vyplýva len to, že Eucharistia je dôležitá pre získanie večného života: “Kto je moje telo a pije moju krv, má život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň” /Jn 6,54/. A zo Svätého Písma vyplýva tiež to, že sa nesmie prijímať v nehodnom stave hriechu: “Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehode, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, A tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo ten si je a pije odsúdenie”/1Kor 11,27-30/ .Nikde sa však nepíše o tom, že by jedna sviatosť musela nasledovať tesne po druhej. Skôr to mohlo vyplynúť z akejsi opatrnosti v tom, žeby sa medzi spoveď a sv.prijímanie nevlúdil ťažký hriech do nášho srdca a tak sme neznesvätili Eucharistiu. Pravidlo, ktoré by príkazovalo hneď v ten deň prijímať sa nenachádza v žiadnych záväzných predpisoch, ale je to užitočné prijať hneď Krista, keď máme k tomu príležitosť.
+Milan.