(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)
Zvyk, podľa ktorého si kresťanské ženy a dievčatá, osobitne vo východných cirkvách, zahaľujú vlasy, často nielen počas modlitby, vychádza najmä zo slov svätého apoštola Pavla: „Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu…“ (1 Kor 11, 5nn). Podľa cirkevných otcov, prinajmenšom podľa väčšiny z nich, napríklad podľa svätého Jána Zlatoústeho, ide o nemenné pravidlo, ktorého sme povinní sa pridŕžať. Zaiste práve preto sa ženy vo väčšine východných cirkví, napríklad v Rusku alebo na Ukrajine, až dodnes modlia výlučne so zahalenou hlavou. Avšak podľa mnohých moderných výkladov Svätého písma je predmetné usmernenie svätého apoštola Pavla motivované iba kultúrnymi zvyklosťami danej doby a lokality, preto už nie je záväzné. Možno aj preto sa v niektorých východných cirkvách tento zvyk postupne vytráca, čiastočne napríklad v Grécku. Na Slovensku jestvoval ešte pomerne nedávno, no takmer úplne zanikol. Treba však zdôrazniť, že nikto ho nikdy nezakázal a nezrušil, preto každá žena, ktorá vníma potrebu vrátiť sa k tejto starobylej praxi, môže tak celkom slobodne urobiť. Niekoľko takýchto žien, pomerne mladých, ja osobne poznám. Viem tiež o ďalších, ktoré by tak urobili celkom rady, no nemajú na to dostatok odvahy, keďže by vzhľadom na súčasnú väčšinovú prax vzbudzovali zvýšenú pozornosť. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Je pokojne možné, že časom sa k danej praxi vrátime aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Možno však nie. No som hlboko presvedčený, že kresťanské ženy a dievčatá by sa mali vždy a všade, nielen pri návšteve chrámu, obliekať naozaj kresťansky, nie podľa predstáv pohanského sveta, teda tak, aby u mužov nevzbudzovali žiadostivosť. Tento faktor vnímam ako mimoriadne naliehavý a vážny. V takom prípade sa možno časom vrátia aj k zahaľovaniu si vlasov. Inak by táto prax v podstate nemala takmer žiadny reálny význam.