(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)
Vo svete jestvuje niekoľko starobylých kresťanských obradov, z toho na Slovensku v podstate dva: grécky (grécko-slovanský, byzantský) obrad, ktorého sa pridržiavajú gréckokatolíci a pravoslávni, a latinský (rímsky) obrad, ktorého sa pridržiavajú rímskokatolíci, do určitej miery aj protestanti. Prednedávnom sa na Slovensko presťahovalo niekoľko kresťanov ďalšieho obradu: asýrskeho.
Medzi cirkvami jednotlivých obradov jestvuje mnoho odlišností, ktoré sú celkom prirodzené. Ide predovšetkým o odlišnosti v oblasti liturgickej, ale do určitej miery aj v oblasti teologickej, duchovnej a disciplinárnej. Vyplýva to priamo z definície obradu ako takého: „Obrad je liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne dedičstvo, odlíšené kultúrou a historickými okolnosťami národov, ktoré sa vyjadruje spôsobom prežívania viery vlastným každej cirkvi sui iuris“ (kánon 27 CCEO).
Vôbec neprekvapuje, že medzi cirkvami jednotlivých obradov jestvujú rozdiely nielen napríklad v spôsobe slávenia božskej liturgie a ostatných verejných bohoslužieb, ale aj v liturgických odevoch posvätných služobníkov, teda biskupov, kňazov, diakonov a podobne. Spomenuté rozdiely sa týkajú tak oblečenia exkluzívne bohoslužobného, ako aj nebohoslužobného.
Keďže vladyka Milan Chautur je biskupom gréckeho obradu, celkom logicky používa odevy a rúcha vlastné biskupovi gréckeho obradu – vo Vami spomínanej súvislosti najmä panagiu (zvláštny medailón, spravidla s vyobrazením Bohorodičky). Prsteň a solideo sú znakom biskupskej hodnosti výlučne v obrade latinskom. Pokiaľ ide o kríž, ten v gréckom obrade zvyčajne nosia už kňazi – presbyteri (na rozdiel od diakonov). Niekedy si ho dávajú aj biskupi gréckeho obradu, ale iba pri slávení bohoslužieb, a to popri panagii.