Ťažko je mi pomenovať hračky, ktoré deťom škodia, lebo dnes je hračiek veľa. Ale v zásade treba prirodzene vychádzať z toho, že najviac citových väzieb a osobnostných i charakterových vlastnosti si dieťa odnáša do života z prvých rôčkov detského veku, lebo vtedy dieťa „skenuje“ do svojho podvedomia vizuálne obrazy zo svojho prostredia. Tento detsky čas je podstatne dôležitý pre správne smerovanie dieťaťa, a rodič, ktorý to nezvládne, má sa čoho obávať. To nie sú predsudky, ale predovšetkým psychologické poznatky, na ktorých by rodičia mali zakladať výchovu dieťaťa, preto je potrebné správne využiť tento čas výchovy a uchrániť dieťa pred zlými vplyvmi.
Z tohto dôvodu sa veľmi odporúča uchrániť deti od násilných scén, nemorálnych filmov, ale aj od hračiek, ktoré by deti odvádzali z reálneho sveta do extrémne vymyslených udalostí, či k hrdinom, ktorí nemajú nič spoločné so skutočným životom. Takto si totiž dieťa vytvára myšlienkový svet, ktorý nemá nič spoločné s ich budúcnosťou. A rodič predsa potrebuje postupne dieťa vovádzať do života, a nie vzdiaľovať ho od reality. Je predsa dosť hračiek a spôsobov, ktoré napomáhajú k rozvoju detskej osobnosti. Tí, ktorí chcú dnes deťom uškodiť dobre vedia, čo znamená to, že poznačia detskú dušu chaosom.
A tak napr. zástancovia Gender ideológie zámerne a opačne ponúknu na hranie chlapcom bábiky a dievčatám autíčka a zbrane, aby postupne zmiatli prirodzenú polaritu muža a ženy, resp. im rozprávajú rozprávky o tom, že princ idúci po princeznú sa zaľúbil do jej brata… Sú to známe praktiky pre manipuláciu detského myslenia a scitlivenia. Najdôležitejšie charakterové, citové a osobnostné vlastnosti človeka sa budujú už v útlom detstve, hneď po narodení a toto vedeli veľmi rozumne využiť už naši predkovia tým, že už malé deti brávali do chrámu, učili ich modliť sa a dávali im hračky vyrobené na bežné motívy denných potrieb: napr. maličké hrable, motyčky, lopatky… Dnes už iné veci poznamenávajú život človeka, preto treba rozmýšľať, ako ich múdro vtesnať do hračiek aj so správnym vysvetlením, lebo hračky už nie sú iba o hraní, ale aj o vplyve na detské uvažovanie. To, že zdravotníci skúmajú materiál, z ktorého je vyrobená hračka pre dieťa, aby bol zdravotne neškodný je dobré, ale ešte viac by bolo potrebné rodičom skúmať dopady toho, s čím sa ich detí hrajú, dopady na ich detskú dušu.
Znova poznamenávam, že netreba hneď hľadať náboženské pozadie za ponukou hračiek, ale treba vedieť, že aj týmto spôsobom sa dá ovplyvňovať budúcnosť detí, lebo pokaziť ľudskú prirodzenosť, môže znamenať aj zamedzenie pôsobenia Božej milosti, keďže nadprirodzenosť predpokladá zdravú prirodzenosť. A nedá sa vylúčiť, že ktosi zámerne, pre vlastný zisk môže mať aj nekalé úmysly, ako to vyšlo najavo pri niektorých zdravotne škodlivých hračkách. To isté môže platiť i o hračke so škodlivosťou pre dušu dieťaťa.
Nechcem rozširovať túto otázku do ďalších súvislostí, chcem len upozorniť na to, že oplatí sa uchrániť si deti od zlých vplyvov, kým sa to dá, lebo nedá sa predpokladať, že dieťa si uvedomí všetky úskalia a preto dáva Boh deťom dvoch: otca i mamu, aby rozumom i srdcom správne zhodnotili situáciu a tak sa správne rozhodovali a neskôr sa tešili zo šťastia svojich detí.