Nie je to jednoduchá otázka, lebo nie je možné jednoznačne ju zodpovedať bez tohto, žeby sme nemuseli brať do úvahy aj okolnosti. Je pravdou, že európski politici by nemali iba hovoriť o ľudských právach „menšín,“ a pritom podporovať krajiny, v ktorých niet náboženská rovnoprávnosť, ba je tam zabíjanie kresťanov a konverzia na kresťanstvo sa trestá smrťou. Je to „postavené na hlavu,“ ak sa v Európe zasadzujeme za právo na určenie rodu (gender-ideológia), ktorý je tak, či tak určený biologickými znakmi, ale normálne právo na názor a náboženstvo neobhajujeme prostriedkami, ktoré je možné použiť v krajinách, kde platí zákon „džungle.“ Európa a civilizovaný svet by mal viac dbať na spravodlivosť v krajinách, z ktorých Západ berie prírodné bohatstvá. Preto hovorím, že je to zložitá otázka, ktorá zahŕňa aj pohľad z druhej strany, ktorá sa môže cítiť oklamaná špekuláciou „podnikavcov“ z nášho sveta. Tu druhú stranu my málo poznáme, aj keď títo ľudia prichádzajú k nám, ale nie je na mieste apriórne odmietať ich problémy. Títo utečenci by mali byť monitorovaní aspoň tak, ako sme aj my kontrolovaní pri prekračovaní hraníc Európskej únie. Lebo žiaľ človek nie je vždy dôveryhodný a tak by bolo potrebné viac chrániť bezpečnosť ľudí, ktorí sú tu doma, aby sa nemuseli obávať teroristických útokov. Druhou skutočnosťou je to, že mal by tu byť aj väčší rešpekt voči kultúre, ktorá u nás bola už stáročia budovaná – a tá kultúra bola kresťanská. Ale to by sme museli mať viac citlivých politikov, ktorí si ctia hodnoty kultúry a náboženstva. Európa je už veľmi sekularizovaná a to na vlastnú škodu, lebo nedá sa budovať budúcnosť bez ohľadu na minulosť, tak ako nemôžeme očakávať rast stromu bez koreňov. Väčšina Európanov je už „vykorenená“ – to znamená, že už nemá zakorenené pevné zásady, nie je pevne zasadená do jasných princípov, a takto sa nedá budovať nič pevné. Preto odpovedať na Vašu otázku reálne (nielen teoreticky) je temer nemožne, ak nás nereprezentujú politici s jasným pohľadom na veci, ale zastierajú všetko „diplomatickým“ slovníkom kompromisov bez konkrétneho riešenia. Zostáva nám naozaj „len“ modliť sa a veriť, „že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobre“ (Rim 8, 28).