Katolícka cirkev dnes nevstupuje do konfliktov s ostatnými kresťanskými cirkvami ani v prípade rozporov v teologickom chápaní právd viery, čím im ale nedáva za pravdu, ale pre svojich veriacich zdôrazňuje starobylé učenie koncilov. Predpokladá sa, že veriaci by už mali vedieť obhájiť svoje postoje k pravdám viery natoľko, aby rozpoznávali, čo je vlastné katolíckemu učeniu i o mariánskej úcte už od Efezského koncilu. V podstate žiadne nové argumenty sa ani v nekatolíckych cirkvách neobjavili, hoci naďalej je pre nich problémom, že je Matkou Božieho Syna (Theotokos), že je nepoškvrnene počatá, že bola nanebovzatá, že Ježiš si na kríži prial, aby sme ju v osobe apoštola a evanjelista Jána prijali za svoju Matku: „Hľa, tvoja matka“ (Jn 27, 21) Tieto fakty a úctu k Presvätej Bohorodičke si Katolícka cirkev uchováva stále a nič na tom nemení, hoci sa snaží viesť ekumenické rozhovory so všetkými ostatnými. Bolo by pomýlené, keby sme sa kvôli zlé chápanému ekumenizmu zriekali mariánskej úcty, lebo ona nám nielen Krista priniesla na svet, ale nám k nemu ukazuje aj cestu, čo veľmi symbolicky naznačujú východné ikony s rukou Bohorodičky smerujúcou k Ježišovi.
To, že sa mladí ľudia málo hlásia k mariánskej úcte je varovné, lebo ona je tou, ktorá chránila kresťanský ľud nielen pri nepriateľských vpádoch, ale aj osobne bola pri mnohých konverziách. Verím, že aj mladí ľudia pochopia, že potrebujú mamu, a to aj v duchovnom slová zmysle. Tak nám ju „odovzdáva“ jej Syn z kríža. Preto aj mládežnícke stretnutia v našej eparchii často nesú jej „podtón,“ i keď musím priznať, že mnohokrát som smutný z toho, že na Fatimských sobotách nevidím toľko mládeže, ktorú by som si tam prial.
Treba sa nám všetkým snažiť o to, aby mama v rodine i Mama v Cirkvi mala svoje patričné miesto a miesto v našich srdciach.