Problém nadviazania vážneho vzťahu dnes súvisí jednak s psychologickou nezrelosťou mladých ľudí, ktorí sú síce biologický vyspelí a schopní pre manželstvo, ale ťažko prijímajú na seba zodpovednosť a riziká s ňou spojené. Inou stránkou veci je to, že mladí ľudia vnímajú povrchnosť svojich vrstovníkov a nikomu z nich sa nežiada spájať svoj život s takým, ktorý už viackrát zlyhával a nemá osobnú stabilitu; žiaľ takýchto mladých ľudí je dnes už veľa. A celkom terciálnou záležitosťou je to, čo mnohí považujú za primárnu – totiž neistota materiálneho zabezpečenia.
Pre všetky tieto problémy sme vytvorili podmienky my dospelí a rokmi starší. Tým, že sa v rodinách podcenila výchova k zodpovednosti a všetku činnosť vykonávali rodičia aj za svoje deti – bez zainteresovanosti deti, resp. rodičia úplne odovzdali výchovu predškolským a školským zariadeniam, a tak nenaučili svoje deti schopnosti prijímať zodpovednosť na seba.
V druhom prípade aj v kresťanských rodinách sa uvoľnila morálka natoľko, že rodičia nedbajú na to ako dlho a s kým sa „vláči“ ich dieťa, a tak tieto veľké deti majúc vlastnú skúsenosť povrchného vzťahu, nedokážu veriť v ozajstnú a stabilnú lásku, k čomu prispievajú aj médiá svojimi popularizačnými „reality show“. A je pravdou aj to, že demokratický systém u nás nevytvoril ešte také sociálne istoty pre mladých, ktoré by im dávali aké-také záruky pre založenie rodiny.
Pomenoval som len tie dôvody, ktoré sú známe z oblasti psychológie, sociológie a morálky, ale najvážnejším problémom je motivácia pre manželstvo stavaná na duchovnom základe viery a lásky založenej na Bohu. Ak človek stratí dôvod pre obetu lásky, ťažko je všetko stavať iba na ľudskej sympatii a prirodzenom vzťahu podporenom intimitou.
Obrad v cerkvi, či kostole nie je iba pre vonkajšiu kulisu, ako to mnohí chápu, ale je predovšetkým pre uvedomenie si toho, že všetko to, čo začíname pred oltárom má vyšší zmysel resp. potrebuje denný kontakt s Tým, ktorý usporiadal prvé manželstvo už v raji.
Celkom správne vnímate fakt, že súčasný trend nás privedie ešte k väčším problémom, ale zastaviť ho môže len zodpovedná láska, ktorá hľadá svoju oporu u Boha a nie v ľudských špekuláciách. Preto aj Cirkev sa v posledných desaťročiach zameriava na rodinnú oblasť pastorácie, na čo diabol a svet odpovedajú útokmi z každej strany. Veď čo iné sa sleduje cez popularizáciu homo-vzťahov, čo iné chce presadiť gender-ideológia, či zavádzanie amorálnej sexuálnej výchovy do škôl…?! Jednoducho – „komusi“ sa zažiadalo ponížiť hodnotu sviatostného manželstva na úroveň „živočíšneho párenia“ sa v prírode. A tento trend nie je ľahké zastaviť – k tomuto sa musia pridať všetci, aby zastavili tých „niekoľkých“, ktorí si nárokujú „byť najmúdrejšími“ vo svojich špekuláciách a rozkazovať všetkým.
Verím, že človek sa znova chytí zdravého rozumu a privolá si pomoc zhora, ako tomu je i pri sviatostnom manželstve: „Tak mi Bože pomáhaj, v Trojici Svätej jediný, i všetci svätí“.