Osobný vzťah má inú kvalitu, ako implicitne chápaná prítomnosť kohosi, či virtuálna komunikácia. Z osobného vzťahu vyplynú aj nejaké konkrétne rozhodnutia a plody spoločných stretnutí. Je predsa rozdiel robiť niečo pre niekoho a robiť niečo s niekým. Aj v jednom, aj v druhom prípade ide o niekoho, ale je predsa iné toho niekoho osobne mať pri sebe a vnímať jeho blízkosť. Tak je to aj s osobným vzťahom, ktorý potrebujeme nadobudnúť s Bohom. Boh je Trojosobná bytosť, ktorá chce mať osobný vzťah s človekom, preto sa aj sám stáva človekom. Zanecháva nám svoje slová, ktoré majú stálu platnosť, aby prostredníctvom nich viedol s nami dialóg. A my na základe slov Svätého písma môžeme cez modlitbu vnímať veľmi osobne jeho vstup do nášho života. Lebo takto sa nám Boh nestane anonymným, ale celkom osobným vo vzťahu, ktorý je nám veľmi potrebný pri smerovaní k nemu. A aby sme aj fyzický vnímali jeho blízkosť zanecháva nám Eucharistiu, o ktorú sa môže oprieť aj náš pohľad s vierou, že naozaj sú pravdivé jeho slová: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20) Teda ak máme budovať osobný vzťah s Bohom, nesmieme zabudnúť na modlitbu, na Sväté písmo a na sväté prijímanie i Eucharistickú úctu. Toto sa potom následne premietne aj do vnímania toho, čo Ježiš naznačil slovami: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších mojich bratov, mne ste to urobili“ (Mt 25, 40). Až potom pochopíme aj to, ako osobne môžeme stretnúť Krista v bratoch a sestrách – teda cez konanie dobrých skutkov.