K niektorým modlitbovým prejavom je mi ťažko zaujať postoj, lebo nevidím do vnútra ľudí, preto radšej uprednostňujem „regulárne“ liturgické a modlitbové prejavy. Rovnako to platí aj o vzťahu k rozličným formám, ktoré sa prezentujú ako charizmatické, pritom sa dajú na nich vzťahovať napomenutia sv. apoštola Pavla: „Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete?“ (1 Kor 14, 23).
Dnes je potrebné pozerať naozaj kritickým okom na mnohé aktivity, lebo až príliš veľa je tých, čo si nahovárajú, že majú „mimoriadny mandát“. Preto sa apoštol Pavol pýta: „Sú vari všetci apoštolmi?… prorokmi?… učiteľmi?… Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? Ale usilujte sa o vyššie dary milosti…; horlivo usilujte o duchovné dary… na budovanie Cirkvi“ (1 Kor 12, 29 – 31; 14, 12).
Je veľmi dôležité reálne vnímať dopady takýchto foriem na veriacich i neveriacich – či budujú, alebo rozbíjajú Cirkev a myslenie človeka. Z Božieho Ducha nič sa nedeje také, čo by nastoľovalo pochybnosti a rozorvanosť, ale skôr vovádza do istoty pravdy a jednoty.